Poľovníctvo a rybárstvo

Tí, čo dnes ospravedlňujú škody spôsobené predátormi, sa zvyčajne odvolávajú na prírodné zákonitosti, na prirodzený vzťah predátora a koristi. Áno, tento vzťah je normálny a celé veky fungoval bez problémov. Ryby ako takzvaní r-stratégovia s neobyčajne vysokou plodnosťou dokázali vždy zabezpečiť dostatok potravy pre predátorov aj pre ľudí. No už to zďaleka neplatí...

Podmienky na život rýb sa výrazne menia. Kolísanie prietokov, extrémne suchá až úplné vysychanie potokov, zregulované korytá, migračné bariéry, nedostatok a zanášanie prirodzených neresísk a množstvo ďalších vplyvov výrazne zhoršilo podmienky na prirodzený neres rýb.

Ryby už ani zďaleka nie sú takým samozrejmým zdrojom potravy, ako to bolo možno ešte v nedávnej minulosti. Navyše, pod vodnú hladinu dobre nevidno. Ryby nezmiznú naraz. Ich úbytok je pozvoľný, nenápadný.

Najskôr sa strácajú práve tie najcennejšie druhy, lebo majú väčšinou najvyššie nároky na prostredie. A zatiaľ čo početnosť rýb postupne klesá, s predátormi rýb je to presne naopak.

Množstvo predátorov rýb sa neustále zvyšuje. Zimné nálety tisícok kormoránov a ich devastačný vplyv na najcennejšie podhorské toky sú už známe aj medzi nerybárskou verejnosťou. Skutočné stavy vydier sa ochranári asi boja zverejniť alebo o nich nemajú ani predstavu.&nbsp;

Zvyšuje sa početnosť veľkých agresívnych čajok, volaviek a ďalších predátorov. Skutočne si netrúfam povedať, ktorý z nich je ešte stále „ohrozený“ a vyžaduje si zvýšenú ochranu. No výskyt a pôsobenia kormoránov a niektorých čajok na spoločenstvá rýb má invázny charakter. Pritom sú naďalej chránené. Dokedy?

Väčšinou sa zaoberáme len negatívnym vplyvom kormoránov na populácie rýb. Pritom zvýšenej pozornosti unikajú ďalšie predátory, ktorých výskyt a negatívny vplyv na naše vody je celoročný. Medzi ne patria predovšetkým volavky. Aj ich vplyv na populácie rýb je v niektorých prípadoch zásadný.

Typickým príkladom je, keď sa volavky usídlia na menšom pstruhovom potoku. Hlavne v zimnom období stačí 4 až 5 volaviek a za pár mesiacov dokážu vybrať dve-tri generácie pstruha potočného a lipňa.

Straty na pôvodných rybách potom už len ťažko nahradí zarybňovanie. Na rybníkoch je situácia ešte horšia. Volavky pri svojej loveckej stratégii okrem priameho usmrtenia množstvo rýb len porania a tie postupne hynú alebo sa stávajú živnou pôdou pre rôzne parazity a ochorenia. Chovateľ je pritom úplne bezmocný.

Ryby nie sú len potravou pre predátory, slúžia aj ako potrava pre ľudí. Preto máme odchovné zariadenia, rybníky! To by si mali kompetentní v prvom rade uvedomiť.

Dôležité je nájsť rovnováhu, rozumné hospodárenie. Ryby prinášajú osoh nielen ako kvalitná potravina. Rekreačný rybolov je dôležitou súčasťou turistického ruchu, podporuje miestnu ekonomiku, ubytovanie, služby... Dnes sa tomu vraví „trvalo udržateľný rozvoj“. Pritom ide len o to, dívať sa trochu do budúcna, chrániť si a vážiť to „naše“. Našich ľudí a našu prírodu, ktorej dôležitou súčasťou sú aj ryby.

Typické poranenia po zobáku volavky. Chovatelia sú bezmocní...

Ryby kričia, volajú, prosia o pomoc. Vypočuje si už konečne niekto z kompetentných na ochranu prírody aj ich nemú prosbu?

Celý článok, ktorého autorom je Jaroslav Šubiak, nájdete v aktuálnom čísle Poľovníctva a rybárstva 3/2021.

Keď volavky útočia, darmo ryby volajú o pomoc. Nik ich nepočuje!

Výber pre vás