Babezióza je celosvetovo rozšírené parazitárne ochorenie, ktoré postihuje domáce i voľne žijúce zvieratá, no predstavuje riziko aj pre ľudí.

Pôvodcom ochorenia sú jednobunkové krvné parazity z rodu Babesia, ktoré napádajú červené krvinky a spôsobujú ich rozpad. Zoonotický potenciál majú druhy Babesia microti, B a b e s i a d i v e r g e n s , B a b e s i a v e n a t o r u m a Babesia duncani (Ord a Lobo, 2015).

V 50. rokoch minulého storočia bolo zdokumentovaných niekoľko prípadov aj na našom území, keď sa potvrdila babezióza u pastierov dobytka. Vyliečení pacienti zostávajú doživotnými nosičmi ochorenia, preto sú vyradení z programu darcovstva krvi.

Z veterinárneho hľadiska je však najvýznamnejšia babezióza psov, ktorá bola na Slovensku prvýkrát zaznamenaná v roku 2001 v oblasti Zemplína a Čiernej nad Tisou (Chandoga a kol., 2001). Postupne sa objavovali ďalšie prípady a v súčasnosti je babezióza každoročným sezónnym problémom s desiatkami klinických prípadov. Babézie spôsobujúce ochorenie psov nepredstavujú pre človeka zdravotné riziko.

Vo svete je známych osem druhov babézií (vrátane subtypov) spôsobujúcich ochorenie psov, na našom území bol potvrdený iba jeden – Babesia canis. Pri prenose choroby sa uplatňuje kliešť pijak lužný (Derm a c e n t o r r e t i c u l a t u s ) , rozšírený najmä na juhu Slovenska, pozdĺž Dunaja, Moravy, Ipľa, na východe v povodí Ondavy a pri riekach Latorica, Tisa a Bodrog. Jeho sezónny výskyt sa začína skoro na jar a trvá až do novembra, v prípade teplých a miernych zím môže byť aktívny aj dlhšie.

Štandardný spôsob prenosu babeziózy zahŕňa kliešťa, ktorý sa uplatňuje nielen ako prenášač (vektor), ale aj ako organizmus, v ktorom babézie dosahujú zrelosť a pohlavne sa rozmnožujú. Na úspešný prenos babézií, ktoré sú sústredené v slinách kliešťa, stačí obvykle 24-48 hodín cicania na hostiteľovi. Babézie následne napádajú červené krvinky, v ktorých sa nepohlavne množia za vzniku veľkého počtu nepohlavných štádií a tie napádajú ďalšie krvinky.&nbsp;

Pri babezióze je veľmi dôležité včasné rozpoznanie klinických príznakov. Inkubačná doba sa obvykle pohybuje v rozmedzí 1-3 týždne od pricicania infikovaného kliešťa. Patogenita a klinický priebeh ochorenia sa líšia najmä v závislosti od druhu babézie a od vnímavosti hostiteľa. Závažnosť ochorenia závisí od veku, fyziologického a imunitného stavu postihnutého jedinca. V akútnych prípadoch býva prvým príznakom vysoká horúčka (42 °C), celková slabosť organizmu, nechutenstvo a apatia. V dôsledku deštrukcie červených krviniek sa postupne objavuje anémia, ktorú možno navonok odsledovať napríklad na slizniciach pysku, prípadne spojivkách očí, keď sa typické ružovočervené sfarbenie mení na bledé či porcelánovobiele.

Ochorenie často sprevádzajú žlto sfarbené hnačky, vracanie, nadmerné pitie vody a neskôr aj žltačka. Najtypickejším prejavom babeziózy je krvomočenie (hemoglobinúria). Moč zvierat je tmavý, sfarbením pripomína kokakolu alebo čierne pivo. V závažnejších prípadoch môže byť postihnutý nervový systém, čo sa prejavuje nekoordinovanými pohybmi zvieraťa, čiastočným alebo úplným ochrnutím končatín a epileptickými záchvatmi. Chronická forma babeziózy sa prejavuje nešpecificky, môže postihovať rôzne tkanivá, orgány či orgánové sústavy.

Najčastejšie sa veterinárna prax pri diagnostike babeziózy opiera o priame metódy spojené s dôkazom pôvodcu ochorenia v ofarbenom krvnom nátere. Ide o lacnú, rýchlu a relatívne vysoko spoľahlivú metódu.

Najjednoduchšou formou prevencie je používanie akaricídnych prípravkov proti kliešťom. Infekciu možno súčasne minimalizovať dôkladnou prehliadkou zvieraťa po návrate z prírody a odstránením všetkých lezúcich alebo pricicaných kliešťov. Čím skôr pricicaného kliešťa zo zvieraťa odstránime, tým menšie je riziko prenosu parazitov a vzniku ochorenia.

Pri výbere prípravku treba zohľadniť životný štýl a aktivity psa (poľovanie v krovinatom poraste, intenzívna práca vo vode, účasť na výstavách a s tým spojené časté kúpanie v šampóne a podobne).

Vzhľadom na potenciálne riziko úhynu infikovaného zvieraťa by terapia mala byť v rukách veterinárneho lekára. Pri včasnom začatí liečby je vo väčšine prípadov prognóza dobrá. Dôležité je všímať si psa, zmeny v jeho správaní a zdravotnom stave, a to najmä po odstránení kliešťa, a informovať o tom veterinára. Pri liečbe sa používa 12-percentný imidocarb dipropionát, ktorý zmierňuje príznaky babeziózy. Pri ťažkom priebehu sa ako podporná terapia využíva antibiotická liečba, infúzie, prípadne až transfúzia krvi.

Babezióza psov, strašiak, ktorý môže aj zabíjať! Pozor na kliešte aj v tomto období!

Výber pre vás