Poľovníctvo a rybárstvo

Poznanie morfologických vlastností jedlých aj jedovatých druhov je teda nevyhnutnosť; neplatia nijaké empirické metódy a ľudové povery, ktoré ešte aj dnes privádzajú neopatrných a neskúsených hubárov do nemocníc vyhľadať lekársku pomoc.

Treba si zapamätať, že zmena farby petržlenovej vňate, cesnaku či striebornej lyžičky pri varení, keď sa vložia do vody spolu s&nbsp;hubami, v&nbsp;nijakom prípade nepoukazuje na jedovatosť použitých druhov, ale aj to, že dlhá tepelná úprava pri bode varu, konzervovanie nakladaním v&nbsp;soli, opakovaná výmena tekutiny pri varení či sušenie nezbavujú jedovaté druhy toxínov.

Každá krajina má svoje špecifické obmedzenia, čo sa týka množstva zbieraných húb, zakázaných pásem alebo zón prístupných len na určité dni. Primerane sa vystrojte. Obujte si čižmy alebo ľahkú horolezeckú obuv proti pošmyknutiu, dlhé nohavice a vlnené ponožky , košele a odev pestrých farieb , aby vás bolo zďaleka vidieť. Na zber sa odporúča používať&nbsp;iba košík. Nie je vhodné používať plastové vrecká. Uvoľnené spóry húb nemôžu vypadnúť, čím sa obmedzuje vytváranie nových podhubí. Vrecká sú tiež nepriedušné, čo môže viesť k&nbsp;urýchleniu prirodzeného hnilobného procesu&nbsp;húb.

Pri zbieraní húb používajte vhodný nožík, aby sa predišlo poškodeniu hlúbika a aby sa šetrne vybrala nadzemná časť aj s hlúbikom. Predídete tak tomu, že v zemi zostanú zvyšky plachtičky alebo také časti huby , ktoré sú rozhodujúce pri určovaní druhu. Zbierajte len druhy, ktoré poznáte:&nbsp;je lepšie mať v&nbsp;košíku o&nbsp;jednu hubu menej, než riskovať otravu. Ak ste nazbierali druh, o&nbsp;ktorého jedlosti máte pochybnosti, držte ho pri prenášaní bokom od ostatných, o&nbsp;ktorých bezpečne viete, že sú jedlé a potom sa obráťte na&nbsp;hubársku poradňu, ktoré bývajú v&nbsp;mnohých mestách. Nekonzumujte huby, ktorých jedlosť kontrolóri húb alebo iní znalci nepotvrdili.

Huby, ktoré ohlodávajú slimáky či iné zvieratá, nemožno považovať výlučne za jedlé, pretože to, čo nie je škodlivé pre zvieratá, môže byť vysoko toxické pre človeka. Nekonzumujte huby, ktoré vám ponúknu iní ľudia, ak ste si nie istí, že ide o dobrých znalcov. Venujte maximálnu pozornosť hubám s prsteňom alebo plachtičkou: mohli by patriť k smrteľne nebezpečným druhom. Nezbierajte ani nekonzumujte huby v mestských zónach, priemyselných pásmach s vysokou mierou znečistenia, pozdĺž ciest s hustou premávkou či v pásmach s častým používaním herbicídov, fungicídov alebo pesticídov. Nekonzumujte&nbsp;huby v&nbsp;pokročilom štádiu zrelosti, pretože by mohli obsahovať toxické látky, takzvané ptomaíny, vyvolávajúce žalúdočné a črevné poruchy.

Po návrate domov nazbierané huby vždy roztrieďte, skontrolujte a prezrite jednu po druhej. V prípade potvrdenia otravy hubami urobte čo možno v najkratšom čase vhodné opatrenia. Obráťte sa na najbližšie toxikologické stredisko, poskytnite nevyhnutné informácie (o množstve a type požitých húb, čase, ktorý uplynul od ich požitia, veku postihnutého, symptómoch, vracaní, prípadných ďalších požitých jedlách alebo vypitých nápojoch), a ak je to možné, prineste aj vzorku požitého jedla. Takéto strediská bývajú po celej krajine a špecializujú sa na rôzne typológie intoxikácie vrátane otravy spôsobenej hubami.

Majte na pamäti, že húb požívateľných v surovom stave je málo a aj tie by mohli vyvolať u niektorých ľudí poruchy. Okrem toho niektoré druhy považované za jedlé si vyžadujú pred konzumovaním dvojnásobné prevarenie. Pre lepšie poznanie rozličných druhov húb&nbsp;navštívte kurzy mykológie, ktoré organizujú združenia odborníkov&nbsp;– mykológov&nbsp;– , ako aj s&nbsp;nimi spojené výstavy&nbsp;húb.

Muchotrávka červenkastá

Výskyt: Rastie pod ihličnanmi aj pod listnáčmi na akomkoľvek suchom mieste. Konzumná hodnota: V surovom stave toxická, po uvarení je to vynikajúca huba. Veľmi jedovatá zasurova. Obsahuje jedovaté látky, ktoré sa po uvarení vylúčia. Z&nbsp;toho dôvodu je lepšie nepripravovať na panvici, pretože vnútorné časti by mohli zostať surové a po požití by mohli vyvolať rozpad červených krviniek rôzneho stupňa v&nbsp;závislosti od skonzumovaného množstva. Sivasté bradavice na klobúku sú rozlišujúcim znakom tohto druhu. DUŽINA biela, často sa farbí dočervena, najmä na hlúbiku; bez vône, chuť kyslastá. VÝTRUSY biele. LUPENE husté, voľné, biele, s&nbsp;vínovočervenými škvrnami, najmä po zbere. HLÚBIK 7&nbsp;– 20&nbsp;×&nbsp;1&nbsp;– 3&nbsp;cm, v&nbsp;mladosti dosť masívny , neskôr zúžený smerom nahor, v&nbsp;zrelosti dutý, ružovkastý, s&nbsp;medenými odtieňmi, so širokým, blanitým bielym prsteňom, často pokrytým hnedočervenkastými škvrnami, najmä po bokoch, pruhovaný smerom k&nbsp;lupeňom; naspodku hľuzovitý, so zvyškami celkovej plachtičky. KLOBÚK 5&nbsp;– 20&nbsp;cm široký, pologuľovitý až plocho rozprestretý, s&nbsp;hladkým okrajom; pokožka farebne premenlivá od hnedo červenkastej až po belavú, vždy s&nbsp;vínovočervenými škvrnami, pokrytá sivasto hnedými a červenkastými bradavicami.

Výskyt: Rastie pod listnáčmi, uprednostňuje najmä duby a buky. Konzumná hodnota: Smrteľne jedovatá; vzhľadom na jej hojný výskyt je považovaná za najnebezpečnejšiu hubu. Smrteľne jedovatá huba. Aj malé plodnice tejto huby môžu byť smrteľne jedovaté, pretože spôsobujú nenapraviteľné poškodenia pečene. Prvé príznaky faloidného syndrómu sa môžu pozorovať o&nbsp;4&nbsp;až 8&nbsp;hodín po konzumácii v&nbsp;závislosti od telesnej konštitúcie postihnutého. Farba klobúka tejto smrteľne nebezpečnej huby sa môže meniť od žltkastej po zelenkastú až olivovohnedú. HLÚBIK 8&nbsp;– 20&nbsp;× 1&nbsp;– 2&nbsp;cm, stenčujúci sa smerom nahor, v&nbsp;dospelosti dutý, biely, so sivo zelenkavým zebrovitým žilkovaním; na báze hľuzovitý, so širokou bielou blanitou pošvou; prsteň biely, blanitý, slabo ryhovaný, miznúci. KLOBÚK 5&nbsp;– 20&nbsp;cm široký, najprv polguľovitý, neskôr plocho rozprestretý, zriedkavo s&nbsp;blanitými útržkami plachtičky, farba pokožky premenlivá od zelenej po žltkastú so sivasto olivovým viac-menej sýtym nádychom, (kompletne biela je pri variete alba), vláknito žíhaná. LUPENE biele alebo žltkasté, pomerne husté. DUŽINA biela, tesne pod pokožkou citrónová; vôňa spočiatku žiadna, neskôr slabý, nepríjemný zápach; chuť zamladi oriešková neskôr&nbsp;kyslá.

Výskyt:&nbsp;Rastie v&nbsp;horských oblastiach pod ihličnanmi a brezami, v&nbsp;Stredozemí pod eukalyptami. Konzumná hodnota: Jedovatá.&nbsp; Svojím červeným klobúkom je nepochybne najnápadnejšou lesnou hubou, ktorá odvždy podnecovala fantáziu ilustrátorov. V&nbsp;presvedčení ľudí je tento druh považovaný za rovnako nebezpečný ako smrteľne jedovatá muchotrávka zelená (Amanita phalloides), a to práve pre alarmujúcu červenú farbu. Pigment pokožky môže po dažďoch vyblednúť a zafarbiť dožlta lupene a hlúbik. HLÚBIK 12&nbsp;– 25&nbsp;× 1,5&nbsp;– 2,5&nbsp;cm, biely, na báze s&nbsp;hľuzou, zdobenou pošvou oddelenou do valcovitých kruhov s&nbsp;bielymi chrastičkami; prsteň biely, blanitý so žltým, zhrubnutým okrajom. KLOBÚK 8&nbsp;– 25&nbsp;cm široký, polguľovitý až mierne vydutý, pokožka zlúpateľná, červená pokrytá bielymi pyramidálnymi chrastičkami, ktoré po daždi spľasnú. DUŽINA tuhá, biela, pod pokožkou červenooranžová; vôňa neurčitá, no dosť aromatická; chuť príjemná, pripomína chuť čerstvých orieškov. VÝTRUSY biele. LUPENE biele, husté,&nbsp;voľné.

Výskyt: Rastie na vzdušných, suchých priestranstvách gaštanových a dubových hájov, na mierne vyprahnutých stanovištiach; vyskytuje sa na južnom Slovensku, ale najmä v oblastiach Stredozemia, ale aj v Mexiku, kde rastie v symbióze s borovicami. Na Slovensku je chránená zákonom. Konzumná hodnota: Je to výborný jedlý druh. Huba cisárov. Názov pochádza z&nbsp;latinského caesareus, t. j. hoden cisárov, čo označuje jeho výbornú chuť. Už starí Rimania si tento druh vysoko cenili pre jeho mäsitú dužinu delikátnej chuti. Je výborný varený aj konzervovaný; využíva sa aj na komerčné účely. Klobúk tohto druhu býva vo farebnej škále od žltej po červeno oranžovú. HLÚBIK 8&nbsp;– 15&nbsp;× 2&nbsp;– 3&nbsp;cm, zúžený nahor, v&nbsp;dospelosti dutý, s&nbsp;padavým, ovisnutým prsteňom, žltý, na báze mierne zhrubnutý, so širokou bielou pošvou. KLOBÚK 8&nbsp;– 20&nbsp;cm široký, najskôr pologuľovitý, neskôr plochý, po daždi nasiaknutý vodou, žltý až sýto oranžový, na okrajoch ryhovaný; pokožka ľahko oddeliteľná, zavše so širokým blanitým zvyškom bielej plachtičky. DUŽINA belavá, pod pokožkou klobúka žltkastá, bez zvláštnej vône a chuti. VÝTRUSY biele. LUPENE voľné, husté,žlté.

&nbsp;Zdroj: <a href="https://mozgovna.pravda.sk" target="_blank" rel="noopener">https://mozgovna.pravda.sk</a>

Ako zbierať huby? A ktoré muchotrávky sú chutné a ktoré jedovaté?

Výber pre vás