V dolinke sa ku nám, doslova na dosah ruky, priblížila danielia zver. Vpredu ide skúsená vedúca, vodiaca danielica, za ňou dve danielčatá. Malú čriedu uzatvára druhá vodiaca danielica. Za stromom sme, čakajúc na diviaky, sedeli už dobré dve hodiny, napriek tomu, keď danielica križovala našu stopu sa zarazila. Veľmi pozorne si obzrela okolie a zrejme nás identifikovala. Nenápadne, ako keby nič, podišla ku druhej danielici a tíško jej zašepkala do ucha: „ Sú tam pri strome, tvár sa že sa nič nedeje, pomaly zoberme naše deti a poďme preč...“ Možno jej naznačila toto, možno aj niečo iné. Zvieracej reči, my poľovníci, až tak dobre nerozumieme, ale veľa vecí vieme vyčítať z ich chovania. Skúsená danielica vyhodnotila veľmi správne situáciu a nenápadne odviedla svoju čriedu do bezpečnej vzdialenosti.