Do 4. júna potrvá simulovaná záplava starých ramien a koryta Dunaja. Spustili ju už 21. mája na podporu zachovania priaznivého stavu druhov rastlín, živočíchov a biotopov európskeho významu. Vodohospodári prvýkrát v histórii Vodného diela Gabčíkovo pripravili za jeden rok až dve simulované záplavy starých ramien a koryta Dunaja. Vo vnútrozemskej delte Dunaja mal počas simulovanej záplavy prúdiť prietok 120 kubických metrov vody za sekundu. Na poslednú chvíľu sa však zistilo, že v záplavovom území sú stavby, ktorým hrozilo, že skončia pod vodou, a tak v rámci simulovanej záplavy znížili prietok na 90 kubických metrov za sekundu. Uviedol to minister životného prostredia Ján Budaj. V blízkosti záplavového územia vraj zaznamenali okolo 260 stavieb a chce vedieť, či sú postavené legálne alebo nie. Ilegálne bude žiadať odstrániť.

Simulovaná záplava starých ramien a koryta Dunaja má podporiť zachovanie priaznivého stav druhov rastlín, živočíchov a biotopov európskeho významu.
Simulovaná záplava starých ramien a koryta Dunaja má podporiť zachovanie priaznivého stav druhov rastlín, živočíchov a biotopov európskeho významu.
Zdroj: MŽP SR

Aktuálny prietok 90 kubických metrov za sekundu považuje Bratislavské regionálne ochranárske združenie (BROZ) za prešľapovanie na mieste v úsilí za záchranu delty. Požadovali 120 kubíkov. Podľa Tomáša Kušíka, predseda združenia, sú záplavy základom života lužných lesov: „Umelými záplavami v tejto oblasti sa usilujeme prinavrátiť režim, aký bol pred vodným dielom.“ Sú sklamaní znížením plánovaného prietoku, ale zároveň ocenil angažovanosť ministra J. Budaja v tejto téme. Do minulého roku sa totiž vraj márne dožadovali záchrany ramien pred vysychaním.

Na porovnanie
Na porovnanie
Zdroj: BROZ

Vnútrozemská delta je pozostatok ramennej sústavy Dunaja, ktorú na území Slovenska ohraničuje rieka Dunaj a umelý prívodný kanál do vodného diela Gabčíkovo. Lokalita ramennej sústavy a Dunajských luhov je jedinečná biotopmi i druhovým zložením. Vyskytujú sa tu vzácne druhy vtákov, rýb, mäkkýšov či obojživelníkov. Svoje hniezda v nej má aj orliak morský. V ľavostrannej ramennej sústave rastú významné vŕbovo-topol'ové lužné lesy, dubovo-brestovo-jaseňové lesy i prirodzené eutrofné a mezotrofné stojaté vody s vegetáciou plávajúcich a ponorených cievnatých rastlín. Ministerstvo poukazuje aj na bohatú ichtyofaunu, na druhy rýb ako hlaváč bieloplutvý, boleň dravý, hrebenačka vysoká, hlavátka podunajská či plotica lesklá, vyzdvihuje prítomnosť európsky významného obojživelníka - mloka dunajského, ale takisto hraboša severského panónskeho, vydry riečnej, volavky striebristej, bociana čierneho, rybárika riečneho či spomenutého orliaka morského, ktorý inak obýva predovšetkým morské pobrežia.

Manipulačný poriadok pre sústavu vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros od začiatku počítal so simuláciou prirodzených záplav v ľavostrannej ramennej sústave Dunaja cez odberný objekt Dobrohošť. Objekt projektovali na kapacitu vody 234 kubických metrov za sekundu. V roku 2015 to bolo maximálne 90 kubíkov a potom manipulačný poriadok počítal už len s prietokom vody do 60 kubických metrov za sekundu.