V nedávnej minulosti sa na poštách bežne predávali kolky na úhradu úradných poplatkov. Mali rôznu nominálnu hodnotu. Dnes majú hodnotu najmä zberateľskú. Rovnako vzácne sú však aj iné kolky. Za nimi sa treba vybrať na dno našich riek. Tam totiž môžeme stretnúť malú, tajomnú rybku - kolka veľkého.
Popis hľadaného
Kolok veľký (Zingel zingel) je stredne veľká ryba prispôsobená na život v prúdiacej vode. Vyskytuje sa v povodí Dunaja a Dnestra. Má menšiu tlamu bez zubov, hlavu pokrytú šupinami až po špičku rypca a odspodu, až po úroveň brušných plutiev, jej šupiny prezmenu chýbajú. Sfarbená je dohneda, so žltým nádychom, na bokoch má nepravidelné hnedasté škvrny. Skvelé maskovanie pre rybu pohybujúcu pri dne.
Žije na piesčitom až kamenitom dne, v prúdoch väčších riek. Vyhovujú mu čisté vody mrenového pásma. Počas dňa sa ukrýva v nerovnostiach dna a aktívny je prevažne v noci. Pohybuje sa krátkymi poskokmi, plynulejšie plávanie mu robí ťažkosti, pretože má zakrpatený plynový mechúr. Pomocou rypca a plutiev si občas vyhrabáva plytké jamky, v ktorých sa schováva.
Za potravou vyráža do pobrežnej zóny, tam hľadá larvy vodného hmyzu. Môže loviť i poter rýb, ale väčšinu jeho potravu tvoria bezstavovce. Bežne dorastá 20 až 30 centimetrov. Pohlavne dospieva v 3. roku. Neresí sa od marca do mája na štrkovité či kamenité dno v prúdnici. Podľa niektorých autorov ikry zahrabáva. Keďže aj inak hrabe pomerne často, je to celkom pravdepodobné. Počet ikier sa podľa veľkosti samice pohybuje medzi dvetisíc až dvadsať tisíc.
FOTOGRAFIE nájdete v našej GALÉRII
Premena
Táto rybka je vzácnym príkladom prispôsobenia sa druhov čeľade z pokojných vôd na prostredie s prúdiacou vodou, a to zmenou tvaru tela a zánikom plynového mechúra. Kolky sú endemity, ktorých skúmanie môže obohatiť naše poznatky o formovaní sa života na Zemi. Ide o vzácny a miznúci druh, ktorý nemá hospodársky význam. Napriek tomu by jeho úplné vymiznutie ochudobnilo rozmanitosť našej rybej ríše.
Pátranie v Dunaji
Objaviť kolka nie je vôbec jednoduchá záležitosť. Najazdil som množstvo kilometrov, minul hektolitre nafty a vydýchal veľa vzduchu z potápačských fliaš, pokým sa mi podarilo tohto drobca vôbec objaviť. Je dobre maskovaný, žije skryto a aktivizuje sa prevažne v noci. Pátranie po ňom bolo celkom náročné. Jeho odfotenie navyše predpokladá dostatočnú priehľadnosť vody, aká v Dunaji a jeho ramenách bežne nebýva.
Ako to už neraz chodí, objavil som ho úplne náhodou.
Fotografoval som invázne býčky, ktorými bolo dno ramena Dunaja doslova posiate. Akoby sa zišli na futbalový zápas. Boli všade okolo mňa. Pomaly som sa posúval po dne a hľadal väčší exemplár na dobrý záber. Sem-tam som zo zvyku opatrne nadvihol kameň a pod jedným takým sa v spleti rias čosi pohlo. Na moje veľké prekvapenie som objavil kolka.
Keďže nie je dobrým plavcom a odpočíval, nechal sa vyfotiť. Dokonca ma počkal, keď som si na chvíľu odbehol vymeniť širokouhlý objektív za makroobjektív, aby som urobil detail jeho zaujímavej hlavy. Stretnutie sme si zopakovali nasledujúci víkend. Vtedy som ho našiel aj v spoločnosti dalšieho, o niečo menšieho kolka.
Moja radosť však netrvala dlho. O pár dní Dunaj stúpol a voda sa zakalila. Na kolky mi ostala len spomienka a, naštastie, aj pár obstojných záberov.
Autor: Peter Sýkora
