Vďaka túžbe ľudí s rovnakými záumami a koníčkami stretávať sa fungujú aj rybárske organizácie. Tá galantská už sedemdesiat rokov.

KORENE

Rybolov bol oddávna živobytím a neskôr prirodzeným koníčkom obyvateľov tejto oblasti. Sústredil sa hlavne okolo rieky Váh. Pred modernou úpravou koryta a vybudovaním vodnej nádrže Kráľová bola táto rieka so svojimi zátokami a častým jarným rozlievaním rajom rybárov. Prekrásne zákutia s množstvo rýb ponúkal takisto Malý Dunaj, Čierna voda, Dudváh a neskôr Stoličný potok so svojimi ramenami i melioračné kanále pretekajúce týmto územím. Po druhej svetovej vojne v Galante nebola rybárska organizácia.

MsO SRZ Galanta
MsO SRZ Galanta
Zdroj: archív

Slovenský rybársky zväz existoval, ale príslušné povodie Váhu si rozdelili rybárske spolky v Seredi a v Šali. Čiernu vodu v okrese zasa obhospodaroval bratislavský rybársky spolok. V roku 1950 povereníctvo pôdohospodárstva zakotvilo vo vyhláške, že každý rybár musí byť organizovaný v obvode svojho bydliska. Rybársky spolok v Seredi nato vypovedal členstvo galantským rybárom, ktorí sa tým dostali do zlej situácie.

Nastal aj nebývalý rozmach pytliactva na celom úseku Čiernej vody, ktorý nebol hájený a ani sa nezarybňoval. Aj preto v roku 1950 nadšenci v zložení Karol Chrenko zo Sládkovičova, Martin Schmidt, Anton Štefunko a Ing. Štefan Didov z Galanty požiadali o zvolanie schôdze členov bratislavského spolku z Galanty a okolia. Členská schôdza bola veľmi búrlivá a napriek argumentácii zástupcov z Bratislavy, prítomní členovia odhlasovali utvorenie vlastnej organizácie. Do výboru zvolili za predsedu Ing. Š. Didova, tajomníka M. Schmidta, hospodára podpl. R. Cinghoffera a pokladníka A. Štefunka. Organizácia mala približne 150 členov.

Pokračovanie na strane 2.