Je to už veľmi dávno, keď ešte horský potok Holeška nebol vtesnaný do rovného koryta, jeho brehy lemovali mohutné jelše a kroviny, a bystriny i hlboké tône poskytovali ideálne podmienky krásavcom našich potokov – pstruhom.

V jedno pekné nedeľné ráno ako stvorené na rybačku som s plnou výbavou čakal na Ivana. Dlho neprichádzal, nuž som sa rozhodol vyraziť k vode sám, pretože pstruhom najlepšie chutí zrána. Blížil som sa k vode a uvažoval, kde začať. Nad starým mlynom mi medzi vrbinovým porastom šibol do oka malý záblesk. To sa slnečný lúč odrazil od prúta rybára učupeného v kroví. Zaujímalo ma, kto je tak skoro pri vode. Pri starej bútľavej vŕbe stála Ivanova motorka. Nechcel som rušiť, tak som sa pobral ďalej. Ale medzitým už začalo pripekať a pstruhy neboli pri chuti. Rybačka sa nevydarila. Keď som sa na druhý deň pýtal Ivana, čo ulovil, iba mi namrzene odvrkol, že mal zaveseného jedného „poriadneho chlapíka“, ale odtrhol sa mu. Celý týždeň som o tom Ivanovom „chlapíkovi“ premýšľal a v sobotu som išiel na miesto, kde som vtedy zazrel Ivana. V polámanom poraste som našiel vhodné miesto a hodil blyskáč asi štyri metre po prúde. Pomaly som priťahoval a po niekoľkých obrátkach som pocítil mocné trhnutie. Po chvíli som s námahou dostal pstruha na breh. Bol krásny, asi poldruhakilový. Cestou naspäť som stretol Ivana, ale stretnutie mi nebolo tentoraz príjemné.

– Ja už chodím naň dva týždne a dvakrát mi odpadol, – povedal s výčitkou v hlase.<br>Po istom čase, keď už prišli prvé jesenné mrazíky, začali viesť naše cesty k Váhu. Veď aj lov dravcov, najmä šťúk, má svoje čaro. Mojím obľúbeným miestom na Sokolovskej vážine – mŕtvom ramene rieky – bola spadnutá vŕba vo vode neďaleko mostíka, ktorým sa prechádzalo na blízke polia. V rannej hmle sa tam už krčili siluety rybárov. Pripravil som si náradie na šťuky a začal loviť. Netrvalo dlho a plaváčik začal poskakovať, ponoril sa a pomaly sa vzďaľoval k druhému brehu. Navijak hrkotal, silon sa odvíjal, bolo treba zaseknúť. Nad vodou sa objavila rozškľabená papuľa veľkej šťuky. Odhadol som ju na štyri kilogramy. Ešte pár minút a už ju budem mať v podberáku. Zostúpil som bližšie k vode. Šťuka urobila posledné zúfalé salto a nápor prestal. Bola preč aj s koncom môjho silonu a háčikom. Na druhý deň som to všetko porozprával kamarátom, ale Ivan pri tom nebol. Vraj si vzal dovolenku. Premklo ma zlé tušenie a sotva som prišiel z práce domov, vybral som sa k vode. Na mostíku, presne tam, kde mi v nedeľu odpadla kapitálna šťuka, stál Ivan. Za plutvy držal šťuku, ktorej z papule ešte visel kus vlasca. Toho môjho...

Keď rybu doma odvážil, zistil, že má viac ako štyri kilogramy. Vtedy som si spomenul na kapitálneho pstruha z potoka pri mlyne. Bola to teda remíza 1:1 a obaja sme sa tomu zasmiali. Naďalej sme zostali dobrými kamarátmi, veď tak to má medzi rybármi byť.

VÁŠ PRÍBEH: Naše rybárske predbiehanie sa skončili remízou

Plus TV

Vďaka kvalitnej pozorovacej technike vieme prečítať zver aj po súmraku 1

Otázka pre znalcov Ponechať tohto jedinca v chove alebo nie?

Mnohí konzumenti uprednostňujú na vianočnom stole pstruha pred tradikčným kaprom

Výber pre vás

VÁŠ PRÍBEH: Naše rybárske predbiehanie sa skončili remízou

Súvisiace články

NAPADLA MA MEDVEDICA: V duchu som cítil veľkú hrôzu, clivotu, akoby koniec sveta

ODVIATY VETROM: Poľovník sa sotva usadil na posede, keď vtom sa rozpútalo hotové peklo

KOLOSÁLNY ÚSPECH: Školák ulovil pri Nitre obrovského sumca! AHA, na to monštrum

NA SUMCE: Pripadal som si ako v Starec a more, nebolo jasné, kto koho zdoláva

Plus TV

Vďaka kvalitnej pozorovacej technike vieme prečítať zver aj po súmraku 1

Otázka pre znalcov Ponechať tohto jedinca v chove alebo nie?

Mnohí konzumenti uprednostňujú na vianočnom stole pstruha pred tradikčným kaprom

Výber pre vás