Stanislav Géci

Jednou z&nbsp;dlhoročných povinností organizačných zložiek SRZ je vyplňovanie ročného výkazu o&nbsp;vodných plochách a&nbsp;ich rybárskom využití. Sumarizujú ho ichtyológovia spoločne s&nbsp;odborom ichtyológie a&nbsp;ekológie rybárskych revírov Rady SRZ Žilina. Čísla končia na štatistickom úrade.<br>Staršie výkazy, ktoré máme k&nbsp;dispozícii, sú prameňom zaujímavých informácií. Treba vyzdvihnúť, že zamestnanci krajských a&nbsp;neskôr oblastných výborov SRZ kedysi evidovali okrem iného hromadné úhyny rýb na tečúcich a&nbsp;stojatých vodných plochách nad rámec vtedy platného rozsahu tlačiva. Keď sme si prešli niekoľko výkazov od roku 1976 do roku 2002, pri vzniknutých škodách na rybách v&nbsp;tomto časovom období sme jasne videli rozdiel v&nbsp;príčinách úhynov rýb do roku 1989/1990 a&nbsp;potom. Po roku 1990 začali postupne ubúdať pôvodcovia havarijných znečistení z&nbsp;oblasti chemického priemyslu, pod ktorý sa v&nbsp;rámci východného Slovenska radili Chemosvit, Benzinol, Chemko, Bukóza, papierne a&nbsp;podobne. Niektoré spoločnosti zanikli, niektoré pokračujú (niektoré sa premenovali), ale vďaka modernejším technológiám sa ich negatívny vplyv na vodné toky zmiernil či zanikol. 

Dlhodobo neevidujeme mimoriadne zhoršenie vôd (MZV), okrem kauzy okolo PCB na dolnom Zemplíne. Dozvuky činnosti niektorých zložiek „ostatného priemyslu“, pod ktorý v&nbsp;predmetných výkazoch patrili železnorudné bane, železiarne, závody ťažkého priemyslu, kovohuty, nás však doteraz prenasledujú v&nbsp;povodí riek <a rel="noopener" href="https://polovnictvo-rybarstvo.pluska.sk/rybarstvo/znecistenej-rieke-slana-zakazali-lov-konzumaciu-ryb?itm_brand=polovnictvoarybarstvo" target="_blank">Slaná</a>, Hnilec a&nbsp;Hornád. Aj pôvodcovia znečistenia z&nbsp;oblasti potravinárskeho a&nbsp;textilného priemyslu mali svoj „riadok“. Jedno z&nbsp;veľkých poškodení toku a&nbsp;ichtyofauny Torysy spôsobil únik freónu z&nbsp;Východoslovenských mliekarní v&nbsp;Sabinove v&nbsp;roku 1986. Škoda 414-tisíc československých korún bola na tie časy vysoká. Štátna krajská arbitráž, predchodkyňa dnešných „obchodných“ súdov, prípad vyriešila v&nbsp;prospech poškodených. Čistiarne odpadových vôd, ktoré z&nbsp;času na čas robia problémy doposiaľ, patrili pod „ostatných“ znečisťovateľov.

Veľkou skupinou znečisťovateľov boli poľnohospodárske podniky – jednotné roľnícke družstvá (JRD), štátne majetky (ŠM) a&nbsp;agrochemické podniky (ACHP), hoci rozsah škôd na rybích spoločenstvách z&nbsp;ich strany nemusel byť taký veľký ako napríklad pri chemickom priemysle. Do začiatku 90. rokov sa poľnohospodársky sektor podieľal na MZV približne v&nbsp;rozsahu 20 až 30 percent. Rekordný bol rok 1979, keď podiel MZV spojených s&nbsp;hromadnými úhynmi rýb dosiahol 50 percent. V&nbsp;tejto oblasti po zmene politickej situácie takisto došlo k&nbsp;viditeľnému úbytku prípadov a&nbsp;nás, vtedajších pracovníkov SRZ, tešilo, že sa začala zlepšovať kvalita vôd v&nbsp;potokoch a&nbsp;riekach, ale aj v&nbsp;nádržiach.

Vďaka uvedeným výkazom máme dosť údajov. Hoci v&nbsp;praxi poškodené organizácie nie vždy požiadali o&nbsp;pomoc, a&nbsp;tak sa mohlo stať, že úhyny menšieho rozsahu zostanú navždy zabudnuté. Problémy robili a&nbsp;môžu naďalej robiť čistiarne odpadových vôd. Najmä tie, ktoré neboli intenzifikované. Nie tak dávno spôsobili ČOV na konkrétnych riekach MZV aj dva- či trikrát ročne v&nbsp;letnom období po výdatných búrkach. Hromadné úhyny rýb hrozia, keď sa z&nbsp;odľahčovacích mestských kanálov náhle spláchne vyhnívajúci kal. Organické toxické látky v&nbsp;teplej vode tokov pod zaústením kanála na rôzne dlhých úsekoch v&nbsp;krátkom čase „odoberú“ z&nbsp;vody kyslík a&nbsp;spôsobia udusenie rýb. Známe sú znečistenia z&nbsp;odpadových kanálov, ktoré akoby nikomu nepatrili, napríklad na Topli v&nbsp;Bardejove, na Ondave v&nbsp;Stropkove, na Hornáde pod Spišskou Novou Vsou či na Toryse v&nbsp;Prešove. S&nbsp;letnými prudkými búrkami súvisia i&nbsp;úhyny rýb spôsobené splachmi z&nbsp;polí do vodných tokov.<br>V&nbsp;ostatných rokoch sú veľkým rizikom pre vodné organizmy bioplynové stanice. Týkala sa ich aj zdokumentovaná najväčšia ekologická katastrofa na Hrone.

Škody spôsobené poľnohospodármi na východe Slovenska pretrvávajú, našťastie je ich minimum. Boli však roky, keď sme sa neúspešne pokúšali zistiť pôvodcov úhynov na menších vodných tokoch, prostredníctvom ktorých sa dostalo znečistenie do hlavného toku. Napríklad v&nbsp;roku 2021 v&nbsp;Levočskom potoku č. 1 a&nbsp;č. 2 úhyn rýb prešiel z&nbsp;levočského rybárskeho revíru do spišskonovoveského. Najväčší hromadný úhyn rýb na východnom Slovensku za posledných viac ako desať rokov sme riešili na rieke Poprad vo februári 2014. Vtedy úhyn najmä lipňa tymianového a<a rel="noopener" href="https://polovnictvo-rybarstvo.pluska.sk/rybarstvo/pstruhy-potocne-patria-symbolom-slovenskych-tokov-ale-nehanme-ani-duhaky?itm_brand=polovnictvoarybarstvo" target="_blank">&nbsp;pstruha potočného</a> v&nbsp;niekoľkých revíroch popradskej a&nbsp;kežmarskej organizácie spôsobil kyanid. Bezprostredne po MZV sme vykonali ichtyologický prieskum. Škoda na vodných živočíchoch dosiahla približne 175-tisíc eur. Pôvodcu sa inšpekcii ani polícii nepodarilo zistiť.

<p>Rezervný fond rieši škody spôsobené neznámymi pôvodcami a&nbsp;prírodnými katastrofami.</p>

Škody a&nbsp;straty spôsobené rybárstvu v&nbsp;tečúcich vodách už dávnejšie nie sú súčasťou ročných výkazov, čo je škoda. Pozitívne však treba vyzdvihnúť existujúci Rezervný fond Rady SRZ Žilina, z&nbsp;ktorého sa riešia škody v&nbsp;revíroch spôsobené neznámymi pôvodcami a&nbsp;prírodnými katastrofami. Stal sa často jediným zdrojom pomoci aj pri znovuzarybnení poškodených revírov v&nbsp;prípadoch, keď boli len indície na pôvodcu MZV.

Úhyny kedysi a dnes: Staršie výkazy sú prameňom zaujímavých informácií

Stanislav Géci

Výber pre vás

Úhyny kedysi a dnes: Staršie výkazy sú prameňom zaujímavých informácií

Stanislav Géci

Súvisiace články

Najdlhší mesiac? Každé obdobie roka obdarí vnímavých a trpezlivých

Tipy na skvelé nástrahy: Chuťovky z mäsiarstva a lahôdok

Stavy pôvodných lososovitých druhov rýb klesajú: Čo pomôže?

Perla východu: Pekné úlovky sú vizitkou rybárskeho obhospodarovania

Do Dunaja vplávalo 200 rybích prieskumníkov: Keď ich objavíte, podajte správu

Výber pre vás