Poľovníctvo a rybárstvo

Pred rokom v júni som zaznamenal svoj životný úlovok. Spomienka naň mi je veľkou motiváciou v novej sezóne lovu sumcov. Inšpirujem aj vás? Prišli mi nové čínske voblery Meredith Jerk Bait Revolution, a tak som ich chcel hneď vyskúšať. Bol 30. jún a sezóna dravcov v plnom prúde. Namieril som si to na Vodnú nádrž Orava. Zavolal som aj kamaráta&nbsp;Eda, nech si ide so mnou zahádzať. Pred odchodom som sa však stihol rozčúliť, keď som zistil, že mám svoj obľúbený prút Cormoran GTS Zander Lure 240 10-35g prasknutý v spoji. Žeby znamenie?

Manželke som vo dverách stihol zahlásiť, že dnes to je osud, isto zaberie niečo veľké, zlomím udicu, odpasiem rybu a potom všetko rozpredám. Zasmiala sa a odpovedala, bodaj by to tak bolo.

Po príchode na lovné miesto sme sa s Edom usadili na podomácky vyrobenej pramici. Pohľad na vodu v nás sprvu vyvolal istú skepsu. Hladina bola ako sklo, bez známok pohybu. Neprešlo však ani 15 minút&nbsp;a začali sa diať veci. V prvých momentoch som si pomyslel, že som vobler zahákol o koreň stromu. No keď som sa snažil loďku pritiahnuť, cievka navijaku sa rozbehla a už sme vedeli, že to bude niečo väčšie.

Po ďalšej štvrťhodinke sme prvýkrát uvideli toho obra. Zazreli sme ho len na chvíľu,&nbsp;no hneď sme mali zimomriavky a poriadnu dávku adrenalínu v tele. Samozrejme, bol nás len pozdraviť a zase nám začal ukazovať, kto je tu pán. Keďže sme boli na miestach, kde bývajú hojne naplavené kmene i korene stromov, rozhodol som pritiahnuť cievku svojho navijaku Quantum Fire 40 a spoliehať sa na čínsku splietanú&nbsp;šnúru Meredith Mega8&nbsp;hrubú 0,18 milimetra.

Ani som nestihol zatiahnuť&nbsp;cievku a&nbsp;zrazu "prásk!". Udica bola napoly. Vravím si, to je koniec. Ostal mi v ruke kus udice s jedným okom a navijak. Čo mám teraz robiť? Pýtam sa Eda, či je obor ešte tam. "Jasné!" odpovedá: "Zatiahni cievku a dri ho, čo to dá!" Vravím&nbsp;si, dobre, nemáme čo viac pokaziť. Nasleduje 45 minút zábavy, výpadov, beznádeje. Napokon sa nám však znovu ukázal a vtedy sme uvideli svetielko na konci tunela. 

Edo si spomenul na akési video, v ktorom radili, že sumcovi treba dať po hlave, keď sa ukáže. Tak mu dal hneď jednu facku. Jasné, že nám to sumec nedaroval a mali sme postarané o zábavu na ďalších 15 minút. Keď už dochádzali sily mne aj tej potvore vo vode, prišiel čas dostať ju do loďky. Ale ako? Podberákom? Ten bol tak na belice. Pomocou klieští? Zostali doma... Bude ho treba dotiahnuť k brehu a tam vytiahnuť ručne. Super. Ďalších 20 minút&nbsp;sme ťahali sumca za loďou&nbsp;na zlomenej&nbsp;udici a 0,18-milimetrovej šnúre.

Konečne sme pri brehu. Ja vo vode, na ruke mám omotané tričko a chystám sa urobiť prvý pokus. Do kelu, hryzie! "No tak sa vzchop, to dáš," povzbudzujem sám seba. Druhý pokus. Ani som sa nestihol poriadne priblížiť a už bola moja ruka v jeho papuli. Fúha, ten má stisk. Nemusím ho ani držať, veď on sa drží sám. Vytiahol som ho do lode a skoro som omdlel. "Tak to je kus," ozval sa Edo. Ja, trasúc sa, som len nemo pozeral, čo sa nám podarilo uloviť. Po opadnutí prvých emócií sme ho zmerali a zvážili. Mal 177 centimetrov a 33 kilogramov. Krásna ryba, čo poviete?