„Úhyny rýb súvisia s&nbsp;viacerými faktormi. Ryby, ktoré sú vysadzované na jar, sú postihnuté ochoreniami častejšie a skôr ako tie, ktoré sa vysadzujú na jeseň. Vyplýva to z&nbsp;toho, že ryby dovážajú z&nbsp;iného prostredia, veľký význam má aj preprava, ktorá znižuje imunitný systém rýb. Ak ich potom vysadíte, už je vytvorená pomyselná vstupná brána pre niektoré jarné ochorenia rýb, akými sú jarná virémia či erytrodermatitída. Teraz je otázka, v&nbsp;ktorom štádiu vieme toto ochorenie zachytiť,“ povedal Seemann.

Na šírenie ochorení u&nbsp;rýb výrazne vplýva aj teplota vody. Vírusom sa darí vo vode, ktorá má teplotu 10&nbsp;až 17&nbsp;stupňov. Ak sa teplota zvýši na osemnásť stupňov, ochorenia ustupujú. „Je tu ešte jeden veľký problém, keďže tieto ochorenia sa väčšinou týkajú kapra a kapor je už geneticky prešľachtená ryba. Veľmi na to vplýva spôsob zarybňovania, a teda, či sa jednotlivé revíry neprerybňujú,“ dodáva Seemann.

Väčší úhyn rýb zaznamenali aj na jazere Kuchajda v&nbsp;Bratislave. Starosta bratislavského Nového Mesta Rudolf Kusý potvrdil, že uhynuté ryby išli na rozbor a momentálne sa čaká na určenie príčiny tohto javu. Pritom až do odvolania platí zákaz lovu rýb v&nbsp;tejto lokalite. Problém sa však netýka iba Kuchajdy, ale aj iných vodných plôch v&nbsp;hlavnom&nbsp;meste.

Podľa Antona Betáka, ktorý je členom Slovenskej rybárskej stráže v&nbsp;Trenčíne, je už problém aj v&nbsp;okolí tohto krajského mesta. „V&nbsp;Trenčíne sa úhyn po jarnej násade prejavuje už asi týždeň. Videl som mŕtve ryby na jazierku Elektráreň v&nbsp;Trenčíne, išlo asi o&nbsp;desať kusov, čo by nebol zásadný problém, no dostávam informácie, že je veľký úhyn na jazere Bodovka aj v&nbsp;ostatných našich revíroch. Tieto informácie budem intenzívne preverovať,“ skonštatoval&nbsp;Beták.

Členovia rybárskej stráže, ale aj ľudia, ktorí chodia okolo vodných plôch, by si mali všímať prípadný úhyn a nahlásiť ho štátnej či mestskej polícii, veterinárnej správe alebo samotnej rybárskej stráži. Beták dodáva, že zachytil aj informácie o&nbsp;úhynoch v&nbsp;iných lokalitách Slovenska a predpokladá, že to súvisí s&nbsp;jarnou násadou kaprovitých rýb, ktorá býva problematickejšia ako jesenná. V&nbsp;súčasnosti podľa neho platí nový zákon, ktorý stanovuje individuálnu ochranu druhov rýb, kde je jasne stanovené, ktoré druhy je možné&nbsp;loviť.

Masívny úhyn rýb potvrdil aj predseda rybárskej organizácie v&nbsp;Trenčíne Jozef Lauš s&nbsp;tým, že jarnú násadu brali z&nbsp;Českej republiky. „Úhyn evidujeme približne týždeň vo všetkých revíroch, v&nbsp;ktorých sme násadu vysadili. Číslo teraz povedať neviem, bližšie informácie by mali byť začiatkom týždňa, môžem však potvrdiť, že už hlásilo úhyn aj Partizánske. Príčinou tohto javu je bakteriálne ochorenie jarná virémia a erytrodermatitída, pretože jedno podmieňuje druhé,“ povedal&nbsp;Lauš.

O&nbsp;úhyne rýb vie aj ministerstvo životného prostredia, to však vraví, že zatiaľ nie je dôvod na žiadnu paniku. „Ministerstvo je v&nbsp;kontakte s&nbsp;užívateľmi rybárskych revírov. V&nbsp;niektorých lokalitách je možné badať úhyn rýb, najmä kapra. Treba podotknúť, že v&nbsp;tejto chvíli nič nenaznačuje, že ide o&nbsp;mimoriadnu situáciu. Na úhyne rýb sa v&nbsp;niektorých lokalitách mohla podpísať aj ostatná zima, ktorá bola veľmi mierna. Užívatelia revírov majú jasné inštrukcie, čo v&nbsp;prípade úhynu rýb robiť a ministerstvo v&nbsp;rámci svojich možností poskytuje súčinnosť,“ povedal hovorca ministerstva životného prostredia Tomáš Ferenčák.

<ul>
<li><strong>Jarná virémia</strong>, ľudovo nazývaná aj vodnatieľka, je veľmi nákazlivé vírusové ochorenie, ktoré postihuje iba kapra. Vírusy vylučujú choré zvieratá cez výkaly. Vírus sa v organizme rozširuje krvou a postihuje vnútorné orgány, takmer vždy vedie k smrti kapra. Ak však ryba prežije, vylučuje patogény po celý zvyšok života a ochorenie sa preto môže šíriť ďalej. Chorý kapor je dýchavičný, krváca pod kožou a má nekoordinované pohyby pri plávaní.</li>
<li><strong>Erytrodermatitída</strong> je bakteriálne ochorenie. Spôsobuje zápalové zmeny na koži kapra a nazýva sa tiež kožná vredovitosť. Pôvodca ochorenia sa neprenáša na človeka, a preto možno takéto ryby z postihnutej lokality bez problémov konzumovať.</li>
</ul>

Jarné ochorenia rýb

Zdroj: <a href="https://spravy.pravda.sk" target="_blank" rel="noopener">https://spravy.pravda.sk</a>

V slovenských jazerách hynú ryby, ohrozený je najmä kapor

Plus TV

Vďaka kvalitnej pozorovacej technike vieme prečítať zver aj po súmraku 1

Otázka pre znalcov Ponechať tohto jedinca v chove alebo nie?

Mnohí konzumenti uprednostňujú na vianočnom stole pstruha pred tradikčným kaprom

Výber pre vás

V slovenských jazerách hynú ryby, ohrozený je najmä kapor

Súvisiace články

Na farbe šupín určite záleží

Na našich riekach sme postavili už viac ako tisíc bariér.

V Česku predávali pstruhy so zakázanou látkou, určenou pre akváriové rybičky

Keď sa premnožia, tak je zle. Hádajte o kom hovoríme?

Plus TV

Vďaka kvalitnej pozorovacej technike vieme prečítať zver aj po súmraku 1

Otázka pre znalcov Ponechať tohto jedinca v chove alebo nie?

Mnohí konzumenti uprednostňujú na vianočnom stole pstruha pred tradikčným kaprom

Výber pre vás