Na Slovensku nie je podľa hodnotenia vyplývajúceho z Rámcovej smernice o vode v dobrom stave 45 percent riek a stráca sa z nich život. Podľa červeného zoznamu vyhynulo u nás až šesť druhov rýb a ďalších sedem druhov patrí ku kriticky ohrozeným. Informuje o tom WWF Slovensko a pripomína, že sme prišli o migrujúce druhy rýb, ako vyza veľká a ďalšie druhy jeseterov, pstruha morského či lososa atlantického. Aj pre fragmentáciu a nepriechodnosť riek. Nie je to len problém Slovenska. Svetový fond na ochranu prírody (WWF) identifikoval vyše 7 300 prekážok, ktoré by sa dali odstrániť, čo by pomohlo oslobodiť spolu takmer 50-tisíc kilometrov riek v 27 členských krajinách Európskej únie. Zverejnil to v najnovšej správe o potenciáli odstránenia bariér pre opätovné prepojenie európskych riek, v ktorej analyzuje 30-tisíc rôznych prehradení na veľkých a stredných riekach v Európe.

Osemmetrová vyza veľká: Kedysi žila aj v bratislavskom úseku 
Dunaja, dnes sídli už len jej maketa v bratislavskom múzeu.
Osemmetrová vyza veľká: Kedysi žila aj v bratislavskom úseku Dunaja, dnes sídli už len jej maketa v bratislavskom múzeu.
Zdroj: MATEJ JANKOVIČ

„Európska komisia si stanovila v Stratégií EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 cieľ 25-tisíc kilometrov voľne tečúcich riek, my sme sa pozreli len na tri percentá zo zhruba milióna bariér na európskych riekach a vidíme potenciál oslobodiť skoro 50 tisíc kilometrov! To je viac ako dvojnásobok nášho spoločného záväzku. Analýza ukazuje, že ambície, ktoré si dala Európska komisia, môžu byť oveľa vyššie, aby sme maximalizovali potenciál obnovy sladkovodných ekosystémov, “ hovorí Andreas Baumüller z bruselskej kancelárie WWF.

Prehradenie na rieke Hučava pod Poľanou, ktoré by sa malo odstraňovať.
Prehradenie na rieke Hučava pod Poľanou, ktoré by sa malo odstraňovať.
Zdroj: Miroslav Očadlík, WWF Slovensko

Aj na Slovensku existuje množstvo prehradení, ktoré fragmentujú rieky. Tieto bariéry sú často v zlom technickom stave, nemajú funkčný rybovod alebo stratili kapacitu a funkciu vplyvom sedimentácie. Vo viacerých prípadoch spôsobujú škody na životnom prostredí. WWF Slovensko v spolupráci so Slovenským vodohospodárskym podnikom a Štátnou ochranou prírody SR pracuje na monitoringu a podrobnejšom zozname bariér vhodných na odstránenie, čo je jeden z najlepších prírode blízkych spôsobov spriechodnenia rieky. Doplní zoznam prioritných bariér, ktorý už je vo Vodnom pláne, pričom WWF Slovensko pracuje na prehodnotení spôsobu ich spriechodnenia. „Odstránenie bariér nie je to isté, ako postaviť pri prekážke rybovod. Odstránenie by malo mať prioritu, pretože len v tom prípade dokážeme obnoviť pôvodnú podobu riečnej krajiny, s nivou, prepojením na staré bočné ramená, na podzemné vody. A rovnako okrem migrácie rýb vrátime rieke pôvodnú dynamiku a umožníme aj prirodzený tok živín či sedimentov,“ hovorí Miroslava Plassmann, riaditeľka WWF Slovensko.

Hat na rieke Handlovka nad Prievidzou je stará, bez rybovodu a plná sedimentov.
Hat na rieke Handlovka nad Prievidzou je stará, bez rybovodu a plná sedimentov.
Zdroj: Miro Očadlík WWF SK

Európske rieky patria medzi najviac fragmentované na svete, teda ich prehradzuje najviac priehrad, prehrádzok, malých vodných elektrárni či iných typov bariér. Ako v správe upozornila Európska environmentálna agentúra, práve bariéry sú jeden z hlavných dôvodov, pre ktoré je až 60 percent riek v Európe v zlom ekologickom stave a sú kľúčovou príčinou poklesu sladkovodnej biodiverzity. Podľa Správy o stave planéty 2020, ktorú vydáva WWF, pokles sledovaných populácií sladkovodných rýb predstavuje od roku 1970 až 84 percent.

Nevyužívaná zavlažovacia nádrž na potoku Jabloňovka v CHKO Štiavnické vrchy je dnes zasedimenovaná.
Nevyužívaná zavlažovacia nádrž na potoku Jabloňovka v CHKO Štiavnické vrchy je dnes zasedimenovaná.
Zdroj: Miro Očadlík, WWF SK

Podľa smernice musia členské krajiny EÚ vrátiť riekam dobrý ekologický stav a potenciál do roku 2027. Ešte tento rok plánuje Európska komisia zverejniť návrh právne záväzných cieľov obnovy prírody v EÚ v zmysle Stratégie EÚ v oblasti biodiverzity. Tento dokument by mal obsahovať ciele v oblasti odstraňovania bariér na riekach. Európske krajiny, vrátane Slovenska aktuálne pracujú na Vodnom pláne, ktorého súčasťou sú Plány manažmentu povodí, ktoré by mali obsahovať opatrenia na zlepšenie ekologického stavu vôd. Opatrenia musia byť dostatočne účinné a ambiciózne, aby sa podarilo napraviť trend zhoršovania stavu našich vôd. Ministerstvo Životného prostredia pripravuje aj novú vodohospodársku koncepciu s názvom Koncepcia vodnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030.