Keďže vydra je šelma výrazne viazaná na vodné prostredie, zdalo by sa, že stôp na bahnitých brehoch po nej nájdeme dostatok. Skutočnosť je iná, odtlačky jej päťprstých tlapiek, spojených plávacou blanou, sa objavujú na brehoch riek či rybníkov pomerne vzácne. Ako vysvetľuje RNDr. Jozef Májsky, tento výborný plavec sa mäkkým substrátom vyhýba a radšej vylieza na kamene, kmene stromov a  zatrávnené brehy. Stopy najskôr objavíte v zime na snehu, inokedy výnimočne v bahne. Oveľa spoľahlivejším a ľahšie rozpoznateľným pobytovým znakom vydry je trus. Ako vyzerá?

Vydra odkladá trus na výrazných miestach – balvanoch, kmeňoch stromov a podobne.
Vydra odkladá trus na výrazných miestach – balvanoch, kmeňoch stromov a podobne.
Zdroj: Jozef Májsky

„Konzistencia čerstvého trusu je kašovitá, obyčajne má čierne až zelenkasté sfarbenie. Starší trus je sivý a postupne sa začína rozpadať. Okrem charakteristického pachu pripomínajúceho vôňu rybacieho oleja obsahuje valcovitý trus vydry takmer vždy zvyšky rybích šupín a kostiček, zriedkavejšie aj račích pancierov,“ vysvetľuje J. Májsky. No ak by ste našli trus s rybími kostičkami, ktorý odporne zapácha a má špirálne zakrútený tvar, zanechal ho pravdepodobne norok (u nás prakticky len norok americký), prípadne tchor. „Aspoň podľa mojich skúseností sa mi rozmery vydrieho trusu (dĺžka okolo 3 až 4 centimetre) zdajú dosť malé v pomere k veľkosti tohto rybožravého predátora. Vydry odkladajú trus obyčajne na vyvýšené predmety, ako sú kamene, kmene stromov a  podobne, často v strede toku, ale aj na brehu. Pozor, nepomýľte si ho s trusom ondatry, ktorý obsahuje zvyšky rastlinnej potravy, prípadne s riedkym trusom kačíc!“

Čerstvý trus na porovnanie: Vydrí hore, pod ním trus kačice divej.
Čerstvý trus na porovnanie: Vydrí hore, pod ním trus kačice divej.
Zdroj: Jozef Májsky

Značkovanie okrsku

Aby vydra dôkladnejšie označila svoje teritórium a zintenzívnila pach trusu, podľa R. Májskeho obyčajne vedľa neho umiestni aj glejovitý výlučok pachovej análnej žľazy.

Vydra si značkuje teritórium trusom, ale aj výlučkom análnych žliaz (vľavo).
Vydra si značkuje teritórium trusom, ale aj výlučkom análnych žliaz (vľavo).
Zdroj: Jozef Májsky

„Niekedy môžno nájsť tieto pachové značky aj samostatne, a to buď na skalách, alebo na takzvaných značkovacích kôpkach, ktoré vydra nahrabe z piesku. Značkovanie domovského okrsku by malo byť najintenzívnejšie v  zime, no ja som viac vydrích značek nachádzal počas vegetačej sezóny.“

Ďalšie dôkazy

Medzi jednoznačné pobytové znaky, ktoré svedčia o  prítomnosti vydry v lokalite, patria podľa J. Májskeho aj neskonzumované zvyšky potravy. „Veľmi často táto šelma ponechá na mieste, kde hodovala, hlavu z väčších rýb, neraz aj chvostovú plutvu, respektíve ostatné plutvy, niekedy časť chrbta. Inokedy to však môže byť len pár šupín alebo krvavý fľak a kus žiabier. Keďže však uloví aj veľké množstvo drobných rybiek, ktoré zhltne prakticky celé, zvyšky po jej hodovaní nachádzame pri rieke či rybníku dosť vzácne.

Zvyšky ryby po hodovaní vydry.
Zvyšky ryby po hodovaní vydry.
Zdroj: Jozef Májsky

Niekedy si spestrí jedálny lístok aj rakmi alebo škebľami, po ktorých zostanú na brehu zvyšky panciera a lastúry. Pozor však na zámenu! Niektoré ondatry sa špecializujú na bežné druhy korýtok, preto nie je ničím výnimočným nájsť pri ich nore aj pol metra vysokú kôpku z lastúr týchto mäkkýšov.“

Stopy v snehu či bahne

Parametre vydrích stôp uvádzané v literatúre sa týkajú takmer výlučne odtlačkov na snehu. Jednotlivé zimné stopy vydry, najmä keď sú staršie, zafúkané či s roztopenými okrajmi, vedia rozpoznať len skúsení odborníci. Jednoznačnejšie na pohyb vydry upozorňujú stopové dráhy prerušované vyšúchanými „válovmi“ a šmykmi, hlavne ak sa končia náhle vo vode.

Na snehu jasne vidno päťprsté tlapky.
Na snehu jasne vidno päťprsté tlapky.
Zdroj: ZUZANA KADLEČÍKOVÁ

Pomýliť si stopy vydry so štvorprstými stopami psa či líšky, vzácnejšie rysa, je pomerne málo pravdepodobné. Ako ukazuje obrázok, bobor i nutria majú síce na zadných nohách plávacie blany, tvar ich stôp je však dosť rozdielny od vydrích.

:
:
Zdroj: Kresba Aristid Mošanský (1985)

Odtlačok prednej končatiny vydry je takmer okrúhly, dlhý 4 až 6,5 centimetra, pokiaľ sa odtlačí celé zadné chodidlo, stopa môže dosiahnuť až 12 centimetrov, často je však neúplná (6 až 9 centimetrov), jej šírka je až 6 centimetrov. Plávaciu blanu na „negatíve“ v bahne či snehu vidno len pri veľmi zreteľných, dokonalých odtlačkoch, podobne pazúry sa odtláčajú slabo. Dĺžka kroku je 50 až 60 centimetrov, rozkrok (šírka) je 10 centimetrov. Na stopovej dráhe sa odtláčjú šľapaje po dve alebo štyri v šikmých radoch, obyčajne skáče vydra dvojskoky, no keď sa ponáhľa, tak aj cvalové skoky.