V našich končinách bol ostriež donedávna považovaný za burinnú rybu, no v poslednom čase ju vyhľadávajú najmä športoví rybári, osobitne prívlačiari. Keďže je aktívna po celý rok, býva príjemným oživením zimného rybolovu, keď sú ostatné ryby menej aktívne alebo vôbec neprijímajú potravu.

Ostriež zelenkastý (Perca fluviatilis) je v našich vodách pôvodný druh. V Európe je veľmi rozšírený a obýva aj severné časti Ázie patriace k prímoriu Severného ľadového oceána. Nevyskytuje sa v severnom Nórsku, Škótsku a na Pyrenejskom polostrove, v južnom a strednom Taliansku, v západnej časti Balkánskeho polostrova či na Peloponéze.

U nás ostrieže nájdeme vo všetkých rybích pásmach, v tečúcich i stojatých vodách, v rybníkoch, odstavných ramenách aj v nízko položených nádržiach. Zdržujú sa v skupinách zložených prevažne z rovnakých ročníkov liahnutia. Vyhľadávajú miesta s úkrytom ako sú potopené stromy, balvany, podmyté brehy.

<a rel="noopener" href="https://polovnictvo-rybarstvo.pluska.sk/rybarstvo/dobry-tip-ostriez-cez-zimu-odmeni-aj-rybarov-zaciatocnikov?itm_brand=polovnictvoarybarstvo" target="_blank">Ostriež </a>má široký rypák a koncové ozubené ústa. Na klinovitej hlave sú veľké oči. Žiabrové viečko je vzadu zakončené silným ostňom. Na bočnej čiare má 58 až 67 malých hrebeňových šupín. Na chrbte sú dve chrbtové plutvy, na prvej je 13 až 17 tvrdých ostrých lúčov, na druhej 1 až 2 tvrdé a 13 až 16 mäkkých lúčov, na análnej plutve sú dva tvrdé a 8 až 10 mäkkých lúčov. Sfarbenie chrbta je tmavosivé až modravé, prípadne olivovozelené, boky sú svetlejšie so 6 až 9 tmavými priečnymi pruhmi alebo vidlicovitými čiarami. Brucho je belavo červené až červenkasté so strieborným leskom.

Na zadnom okraji prvej chrbtovej plutvy je čierna škvrna, brušné plutvy a análna plutva sú červené. Samčeky sú výraznejšie sfarbené ako samičky. Zafarbenie ostriežov významne závisí od toho, v akej lokalite žijú. Niekde môže prevládať tmavšie sfarbenie, inde naopak svetlejšie.

Bežná dĺžka u nás loveného ostrieža je 20 až 35 centimetrov. Dožíva sa 15 rokov, pričom priemerný vek je 5 až 7 rokov a dorastá do dĺžky 50 centimetrov a hmotnosti 4 až 5 kilogramov. Rastie pomaly, hlavne pri premnožení, keď má nedostatok potravy. Pohlavne dospieva v 1. až v 3. roku života. S narastajúcim vekom prevažujú v populácii samice nad samcami. Čas neresu je od apríla do júna pri teplote vody 7 až 20 stupňov Celzia. Na 1 kilogram hmotnosti samice pripadá 80- až 250-tisíc ikier. Približne 1,5 až 2 milimetre veľké ikry kladie v podobe dlhých sieťovitých rôsolovitých pásov na vodné rastliny, kamene a vodné kríky. Plôdik sa liahne o 2 – 3 týždne. Mladšie ostrieže žijú v húfoch, no staršie sú často vyslovene samotárske alebo žijú v skupinke 2 až troch jedincov. Je to veľmi žravý druh ryby. Menšie jedince sa živia väčšinou zooplanktónom a v podstate všetkým živým vo vode. Najmä väčšie jedince sú dravé a živia sa prevažne menšími rybkami, vrátane vlastného potomstva.

Ostrieža môžeme u nás loviť všetkými povolenými spôsobmi. Úspešná býva plávaná na červa či malú rybku. Hnojáčikom ostriež nikdy nepohrdne. Tak isto nebýva problém chytiť ostrieža na feeder, či muškárením na menšie strímery imitujúce malé rybky. Najšportovejším a zrejme aj najúspešnejším spôsobom lovu však býva práve prívlač, pri ktorej sú úspešné rôzne druhy umelých nástrah. Ak v lete lovíme ostrieže na agresívnejšie nástrahy, ako sú menšie rotačky či woblery, potom v chladnejších mesiacoch bývajú úspešné najmä gumené <a rel="noopener" href="https://polovnictvo-rybarstvo.pluska.sk/rybarstvo/svietiace-boilies-ako-ukazuje-kaprom-cestu-k-nastrahe?itm_brand=polovnictvoarybarstvo" target="_blank">nástrahy</a> v podobe rôznych červov, twisterov, smáčikov a podobne. Dôležité je však v chladných mesiacoch precízne viesť nástrahu pomalými prískokmi pri dne, kde sa sťahujú na zimu všetky rybky a s nimi aj dravce. Práve gumenné nástrahy nám dovoľujú viac sa s nástrahou pohrať, vernejšie napodobniť živú korisť, a tým vydráždiť pruhovaných krásavcov k útoku.

Ostriež má veľmi chutné mäso, takže veľa rybárov už ho nepovažuje za burinnú rybu. A tak ostrieže v našich vodách pomaly ani nestihnú dorásť do kapitálnych rozmerov. Preč sú časy, keď ste napríklad na Liptovskej Mare mohli nachytať množstvo veľkých, až 40-centimetrových ostriežov za popoludnie. Podobne je to aj v iných lokalitách, preto by sa mohli podaktorí rybári zamyslieť, či by 20-centimetrového ostrieža predsa len nemali nechať dorásť, aby nás o pár rokov potešil oveľa väčšou hmotnosťou i bojovnosťou.

Pruhovaný rytier v zime: Ostriež je oživenie rybolovu

Výber pre vás

Pruhovaný rytier v zime: Ostriež je oživenie rybolovu

Súvisiace články

Tajomstvo úspechu: Zábery dravcov v zimnej rieke nie sú agresívne

Že ryby už neberú? Mýtus, stačí ich nájsť a trafiť sa im do chuti!

Stavy pôvodných lososovitých druhov rýb klesajú: Čo pomôže?

Perla východu: Pekné úlovky sú vizitkou rybárskeho obhospodarovania

Tak to vidím ja: Čo priniesol vlani rybám a rybárom Dunaj?

Výber pre vás