Váh pri Ružomberku. Začnem medzinárodne vychýreným Váhom č. 19, ktorý spravuje MsO SRZ Ružomberok. Pozostáva vlastne z dvoch pstruhových revírov. Vyššie položený je Váh č. 19b (revír číslo 3‑4701‑4) s režimom chyť a pusť. Ohraničuje ho priehradné teleso VVN Bešeňová a cestný most v obci Ivachnová. Revír Váh č. 19a (číslo revíru 3‑4700‑4) sa začína pod cestným mostom v Ivachnovej a končí sa na Jamborovom prahu, veľkom splave pri SCP Mondi v Ružomberku. Oba revíry sú bohato zarybnené pstruhom dúhovým, pstruhom potočným, lipňom tymianovým, podustvou severnou, ale aj hlavátkou podunajskou. Sprievodnými druhmi sú ostriež, hlaváč či slíž.

PSTRUHOVÉ REVÍRY SLOVENSKA
PSTRUHOVÉ REVÍRY SLOVENSKA
Zdroj: Archív Lukáša Svetlíka

Ružomberský pstruhový úsek Váhu pod Bešeňovou pozná väčšina rybárov špecializujúcich sa na prívlač a muškárenie. Z pravej strany ho obklopujú Chočské vrchy a z ľavej Nízke Tatry. Platí tu 4. stupeň ochrany prírody z titulu územia európskeho významu NATURA 2000. Váh č. 19 možno charakterizovať ako väčší podhorský tok so striedaním rýchlo prúdivých úsekov s rozľahľahlými lipňovými pláňami. Koryto má prirodzený charakter až na 800-metrový regulovaný kanál pod výpustom VN Bešeňová. Pstruhový Váh č. 19 je dlhý približne 9 kilometrov a v lete býva často splavovaný z Bešeňovej až po sútok s Oravou. Ak vás zaujala možnosť splavovania, dajte si pozor na jedinú prekážku, kde treba prenášať člny, a to Jamborov prah, ktorý oddeľuje pstruhový Váh č. 19a a lipňový úsek CHAP Váhu č. 18c. Priemerná šírka toku je okolo 40 metrov a hĺbka 0,7 až 1,3 metra v závislosti od ročného obdobia. Prietok ovplyvňuje aj VVN Bešeňová a VN Liptovská Mara.

Pokračovanie je na druhej strane.