Pstruh potočný je najrozšírenejšou lososovitou rybou na Slovensku. Tento u nás pôvodný druh má hospodársky význam už aj preto, že obsadzuje veľký areál, od najvyššie položených vysokohorských tokov, kde je často jediným zástupcom ichtyofauny, až po podhorské rieky, veľké toky i vodné nádrže s dostatkom kyslíka. Rieky Slovenska patria do dvoch úmorí a na základe štúdia jadra a biochemických analýz vieme, že historicky tu existovali dva druhy pstruha. Pstruh atlantický (Salmo trutta Linnaeus, 1758) patril do úmoria Atlantického oceánu a žil v riekach Poprad a Dunajec. Pstruh pontokaspický (Salmo labrax Pallas, 1811) sa zasa vyskytoval v riekach vtekajúcich do Dunaja. V súčasnosti pri spôsobe odlovu, odchovu a zarybňovania už nemožno určiť historický pôvod jedinca, preto hovoríme o pstruhovi potočnom (Salmo trutta m. fario).
Charakteristika
Pstruh potočný má vretenovité telo prispôsobené životu v prúdiacej vode. Papuľka s koncovým postavením je hlboko rozštiepená až po oko, u samcov často až po zadný okraj oka. Samce majú pretiahnutejšiu hlavu, širšie ústa a staršie jedince hákovito zahnutú spodnú čeľusť. V chrbtovej plutve sú dva až päť tvrdých a osem až jedenásť mäkkých lúčov, v análnej sú dva až štyri tvrdé a sedem až deväť mäkkých lúčov. V postrannej čiare narátate 115 – 132 šupín. Radličná kosť je mierne zahnutá, v prednej časti s priečnym radom zubov, v zadnej časti s pozdĺžnym dvojitým radom zubov. Žiabrových paličiek býva 13 až 20. Malá tuková plutvička je medzi chrbtovou a chvostovou plutvou. Chvostová plutva nemá výrazný stredný výrez, väčšinou je ukončená rovno alebo len mierne vykrojená.
