Poľovníctvo a rybárstvo

Pstruh potočný je najrozšírenejšou lososovitou rybou na Slovensku. Tento u&nbsp;nás pôvodný druh má hospodársky význam už aj preto, že obsadzuje veľký areál, od najvyššie položených vysokohorských tokov, kde je často jediným zástupcom ichtyofauny, až po podhorské rieky, veľké toky i&nbsp;vodné nádrže s&nbsp;dostatkom kyslíka. Rieky Slovenska patria do dvoch úmorí a&nbsp;na základe štúdia jadra a&nbsp;biochemických analýz vieme, že historicky tu existovali dva druhy pstruha. Pstruh atlantický (Salmo trutta Linnaeus, 1758) patril do úmoria Atlantického oceánu a&nbsp;žil v&nbsp;riekach Poprad a&nbsp;Dunajec. Pstruh pontokaspický (Salmo labrax Pallas, 1811) sa zasa vyskytoval v&nbsp;riekach vtekajúcich do Dunaja. V&nbsp;súčasnosti pri spôsobe odlovu, odchovu a&nbsp;zarybňovania už nemožno určiť historický pôvod jedinca, preto hovoríme o&nbsp;pstruhovi potočnom (Salmo trutta m. fario).

Pstruh potočný má vretenovité telo prispôsobené životu v&nbsp;prúdiacej vode. Papuľka s&nbsp;koncovým postavením je hlboko rozštiepená až po oko, u&nbsp;samcov často až po zadný okraj oka. Samce majú pretiahnutejšiu hlavu, širšie ústa a&nbsp;staršie jedince hákovito zahnutú spodnú čeľusť. V&nbsp;chrbtovej plutve sú dva až päť tvrdých a&nbsp;osem až jedenásť mäkkých lúčov, v&nbsp;análnej sú dva až štyri tvrdé a&nbsp;sedem až deväť mäkkých lúčov. V&nbsp;postrannej čiare narátate 115 – 132 šupín. Radličná kosť je mierne zahnutá, v&nbsp;prednej časti s&nbsp;priečnym radom zubov, v&nbsp;zadnej časti s&nbsp;pozdĺžnym dvojitým radom zubov. Žiabrových paličiek býva 13 až 20. Malá tuková plutvička je medzi chrbtovou a&nbsp;chvostovou plutvou. Chvostová plutva nemá výrazný stredný výrez, väčšinou je ukončená rovno alebo len mierne vykrojená.

Potočák zaujme sfarbením. Je veľmi premenlivé, závislé od prostredia. Chrbát býva zelenohnedý, niekedy žlto-čierny, existujú však aj iné farebné odchýlky. Brušná časť je vždy svetlejšia, s&nbsp;odtieňom žltej až špinavo bielej. Na chrbte, bokoch a&nbsp;tiež na chrbtovej a&nbsp;tukovej plutvičke bývajú červené škvrny, ktoré sú na bokoch často svetlo lemované. Okrem toho na bokoch, chrbte, chrbtovej a&nbsp;tukovej plutvičke máva tmavé škvrny. Pri jazernej forme červené škvrny chýbajú najmä starším rybám, ak ich majú mladšie jedince, bez olemovania. Boky sú výrazne striebristé. V&nbsp;potokoch a&nbsp;riekach žije pstruh potočný, forma potočná (Salmo trutta m. fario L.). Ak vyrastá v&nbsp;stojatej vode (vodné nádrže, jazerá), vytvára tu formu jazernú (Salmo trutta m. lakustris L.).

Rast závisí od množstva a&nbsp;kvality potravy. V&nbsp;horských tokoch priberá pomalšie ako v&nbsp;úžinových tokoch pahorkatín. Najrýchlejšie rastie vo vodných nádržiach prvé roky po ich napustení. Hlavnú časť prirodzenej potravy plôdika tvorí planktón, neskôr je to bentos (živočíchy dna – larvy chrostíkov, podeniek, pošvatiek, pakomárov, červov a&nbsp;podobne). Zbiera hmyz padnutý na hladinu. Väčšie jedince sa živia tiež rybami a&nbsp;žabami. Ekologicky je zaraďovaný medzi nešpecializované mäsožravce. Jeho lov na mušku a&nbsp;prívlač má veľa priaznivcov. Je to vynikajúca športová ryba, navyše s&nbsp;chutným diétnym mäsom.

Pohlavne dospieva v&nbsp;2. až 4. roku. Trie sa zvyčajne od októbra do decembra. Na trenie tiahnu pstruhy potočné do vyšších úsekov a&nbsp;užších prítokov. Samica vytĺka v&nbsp;štrkovom alebo pieskovom dne priehlbinu (hniezdo), kam kladie počas neresenia ikry, ktoré následne oplodňuje samec. Neresenie je jednorazové, počet ikier, ktoré samica zahrabáva do hniezda, sa pohybuje v&nbsp;závislosti od jej veľkosti v&nbsp;rozmedzí 150 až 5 000. Relatívna plodnosť je 2 500 ikier na kilogram hmotnosti samice. Ikry sa vyvíjajú šesť mesiacov (520 d°), potočáky sa neresia na jeseň a&nbsp;plôdik sa liahne až na jar, čo umožňuje chladná voda. Pre rozvoj prirodzených populácií lososovitých rýb je absolútne zásadná ich úspešná prirodzená reprodukcia, ktorá je za optimálnych podmienok zárukou zachovania genetickej variability a&nbsp;čistoty pôvodných populácií, a&nbsp;teda aj ich stability.

Pstruh potočný (Salmo trutta m. fario L.) patrí k&nbsp;dominantným a&nbsp;hospodársky dôležitým druhom pstruhových vôd Slovenska, ale v&nbsp;dôsledku mnohých faktorov jeho stavy významne klesli. Rybársky zväz býva kritizovaný, že pstruhové vody málo zarybňuje a&nbsp;že treba zvyšovať objemy násad. Problematika je však oveľa zložitejšia a&nbsp;riešením môže byť iba prijatie radu komplexných opatrení. Tie musia vychádzať z&nbsp;analýzy príčin poklesu populácií pôvodných lososovitých rýb v&nbsp;konkrétnych tokoch. Historicky boli jednotlivé toky prakticky spojené a&nbsp;mohlo prirodzene dochádzať k&nbsp;ich zmiešavaniu. Antropogénnou činnosťou (priehrady, znečistenie) sa toky rozkúskuvali, a&nbsp;keďže takýto stav trval dlho, došlo v&nbsp;rámci prispôsobovania sa podmienkam aj k&nbsp;určitým zmenám genotypu. Úspešnú prirodzenú reprodukciu podmieňuje dostatok generačných rýb. 

Množstvo generačných rýb (aj rýb všeobecne) v&nbsp;danej lokalite ovplyvňuje predovšetkým členitosť, hydrologické pomery, intenzita predačného tlaku rybožravých predátorov, znečistenie vody, predchádzajúci rybársky manažment a, samozrejme, tiež rybársky tlak. Aby nedochádzalo k&nbsp;ďalšiemu oslabovaniu populácií pstruha potočného ​​je nutné prijať opatrenia spočívajúce v&nbsp;jeho väčšej ochrane, to znamená zabraňovať nezmyselným úpravám vodných tokov, snažiť sa o&nbsp;zvýšenie ich členitosti, obmedziť pôsobenie predátorov, zmeniť pravidlá lovu aj celkovú stratégiu hospodárenia na pstruhových revíroch…

Viac sa dočítate v č. 9/2023 mesačníka Poľovníctvo a rybárstvo.

Pstruh potočný akosi ťahá za kratší koniec: Treba ním viac zarybňovať?

Poľovníctvo a rybárstvo

Plus TV

Vďaka kvalitnej pozorovacej technike vieme prečítať zver aj po súmraku 1

Otázka pre znalcov Ponechať tohto jedinca v chove alebo nie?

Mnohí konzumenti uprednostňujú na vianočnom stole pstruha pred tradikčným kaprom

Výber pre vás

Pstruh potočný akosi ťahá za kratší koniec: Treba ním viac zarybňovať?

Poľovníctvo a rybárstvo

Súvisiace články

Deti si opäť užili rybárske sústredenie na Šírave, učili sa aj poriadku a samostatnosti

Pravý športový zápas: Na kapry s matchovým prútom!

Ružiná ožíva: Vodná nádrž po oprave znovu slúži rybárom

VIDEO Ivan a Slávka Solnicovci, manželia a vášniví kaprári: Hron? Hron!

Pútnik: Úhor je zvláštna ryba, vzhľadom aj spôsobom života

Plus TV

Vďaka kvalitnej pozorovacej technike vieme prečítať zver aj po súmraku 1

Otázka pre znalcov Ponechať tohto jedinca v chove alebo nie?

Mnohí konzumenti uprednostňujú na vianočnom stole pstruha pred tradikčným kaprom

Výber pre vás