<strong>Bez vlhkých slizníc by sa však tieto zmysly nemohli uplatniť. Obrazne teda možno povedať, že aj keď vodné prostredie už nie je naším živlom, vďaka nim sa vraciame hlboko do minulosti, pod hladinu, k našim rybím predkom.</strong>

Naše doterajšie poznatky naznačujú, že čuch a chuť nezohrávajú v živote rýb takú dôležitú úlohu ako pri cicavcoch, no možno máme o rybách len málo vedomostí. Aj ryby využívajú tieto dva zmysly najmä pri hľadaní potravy a v menšej miere im pomáhajú i pri riešení iných situácií. Obyčajne sú lepšie vyvinuté pri jedincoch, ktoré žijú v prostredí, kde nemôžu použiť zrak, napríklad v kalnej vode, ale aj pri druhoch s nočnou aktivitou, respektíve pri tých, čo sa prispôsobili životu v tme hlbín a jas­kýň. Takto špecificky zamerané výskumy sa dajú len veľmi ťažko realizovať priamo v teréne, preto väčšina získaných poznatkov pochádza z umelo vytvorených podmienok, z bazénov a akvárií. Už pri laickom pozorovaní akváriových rýb možno zistiť, že na nepohybujúcu sa potravu reagujú niektoré druhy oveľa skôr než iné, so slabšie vyvinutým čuchom.

Okrem týchto alimentárnych podnetov a látok, ktoré ich iniciujú, takzvaných spúšťačov, sa vedci intenzívnejšie zaujímajú o rybie feromóny, ktoré sú významné napríklad pri komunikácii medzi pohlaviami. Pokusy s labyrintkou guramou krpatou (Colisa lalia), pochádzajúcou z vôd juhovýchodnej Ázie, ukázali, že samček sa vyfarbil do svadobného šatu aj vtedy, keď bol od samičky oddelený a nemal s ňou vizuálny kontakt. Stačila na to stimulácia feromónmi, ktoré mu od partnerky prinášal prúd vody. Z chovu viacerých druhov rýb, napríklad niektorých druhov cichlíd a príbuzných ostriežovitých, ktoré sa starajú o svoje potomstvo, poznáme, že čuch je dôležitý pri udržiavaní húfu rýb. Názorne to vidno napríklad pri terčovcoch – diskusoch (Symphysodon), ktorých plôdik sa spočiatku živí sekrétom kože rodičov. Podobne silná musí byť čuchová i chuťová väzba medzi matkou a potomkami papuľovcov, napríklad tilapií. Ich vývin totiž prebieha v hrdlovom vaku a pri ohrození sa doň vracajú mladé rybky aj niekoľko dní po rozplávaní. Pri rybách žijúcich v húfoch, ktoré reagujú na výstražné chemické látky svojich súkmeňovcov, hovoríme o takzvanom chemickom alarme. Napríklad ryba napadnutá dravcom okamžite vylúči kožou látky, ktoré upozornia ostatných členov húfu na hroziace nebezpečenstvo, pričom s ním nemajú zrakový kontakt. Pri pokusoch napríklad aj opatrne chytená, nepoškodená plotica, vypustená do neresiaceho sa húfu týchto rýb, spôsobila, že sa bles­kovo rozpŕchli do okolia. Tento obranný reflex umožňuje rybám znížiť riziko napadnutia dravcami na neresisku, kde sú v plytkej vode mimoriadne zraniteľné. Výskyt feromónového „chemického alarmu“ bol zatiaľ zistený len pri rybách kaprotvarých (Cypriniformes) a niektorých zástupcoch čeľade ostriežovitých (Percidae). Okrem vlastných súkmeňovcov však môžu ryby vnímať aj pach predátora. Je však zaujímavé, že zatiaľ čo reakcia na feromóny vlastného druhu im je vrodená, rozlíšiť pach dravca sa musia naučiť.

Na potravné správanie rýb a pri detekovaní potravy majú význam zasa iné chemické látky, spúšťače. Takisto pôsobia najmä cez čuchový orgán, no po priblížení sa k zdroju potravy začnú zohrávať dôležitú úlohu aj chuťové receptory. Ako ukázali laboratórne pokusy, najväčší význam majú predovšetkým niektoré aminokyseliny. Tieto poznatky sa uplatňujú pri výrobe vnadiacich zmesí, umelých nástrah a rôznych posilňovačov, ktoré majú za úlohu prilákať ryby na lovné miesto. Je zaujímavé, ale celkom logické, že mäsožravé druhy preferujú iné aminokyseliny, napríklad betaín, glycín, prolín, valín a taurín, než rastlinožravé druhy (alanín, lyzín, serín, kyselina aspartová či glutamová), ktoré dokážu dokonca podľa pachu rozlíšiť rôzne druhy vodných rastlín.

Z nášho pohľadu je takmer nepredstaviteľné, že mig­rujúce druhy rýb sa pri svojich cestách riadia pomocou čuchu a chuti. Pre nás nemá voda prakticky žiadnu vôňu a chuť, samozrejme, ak v nej nie je napríklad ropa, no ryby, ktoré sú v tomto médiu ponorené celý život, majú v sebe doslova zabudované chemické laboratórium, takže dokážu registrovať nielen drobné zmeny jednotlivých parametrov vody, ale si ich aj zapamätať v priestore. Najviac poznatkov máme zatiaľ o tak-zvaných anadrómnych migráciách, pri ktorých tiahnu ryby z morskej vody na tradičné neresiská do sladkých vôd (po anglicky „ho’ ming“). Asi najpopulárnejšie sú migrácie tichooceánskych lososov, ktoré pri ťahu prekonávajú nielen stovky kilometrov, ale aj nesmierne ťažké prekážky, ako sú pereje a vodopády. Obdiv však vzbudzuje tiež losos atlantický, ktorý spolu s morskou formou pstruha migroval ešte donedávna aj do našich vôd, a o jeho reštitúciu sa zatiaľ pomerne úspešne pokúšajú v Česku.

Žiaľ, tieto ušľachtilé lososovité ryby sa v našich riekach asi tak skoro neobjavia, rovnako ani ťažné druhy jeseterovitých rýb. Zbúrať energetické vodné diela sa zatiaľ totiž nikto nechystá, skôr naopak. Vodné turbíny majú veľmi deštrukčný vplyv aj na jediného nášho zástupcu takzvaných katadrómnych rýb, teda takých, čo migrujú na neres zo sladkých vôd do mora. Ochranné zariadenia turbín sú totiž nedostatočné a samice úhorov, ktorým po dozretí gonád zavelí inštinkt vrátiť sa späť do mora, veľmi často skončia svoju púť v najbližšej elektrárni. Môžeme sa len domnievať, do akej miery využíva úhor riečny pri putovaní do Sargasového mora čuch. S určitosťou však vieme, že má tento zmysel priam excelent­ný. Pokusy ukázali, že pach niektorých organických látok dokáže zaregistrovať aj vtedy, keď sa mu na čuchovú sliznicu dostanú len tri či štyri molekuly.

Podľa vedcov by sme iba ťažko mohli súťažiť s chuťovými receptormi niektorých rýb. Napríklad čerebľa reaguje asi 500-krát lepšie na sladké podnety než náš maškrtný jazyk. Presný zmysel tých­to rybích preferencií na určité chute však zatiaľ nepoznáme. Keď odborníci porovnali čerebľu s tetrou jaskynnou, ktorá je formou tetry pruhovanej (Astyanax fasciatus), zistili, že tento slepý druh reaguje na horkú chuť asi 300-krát lepšie a na kyslú a slanú dokonca 2 000- až 4 000-krát lepšie. Rybári by však určite radšej privítali takéto poznatky o našich druhoch rýb, aby im mohli naservírovať krmivo priam vedecky. Pri <a rel="noopener" href="https://3fish.sk/kaprarina/" target="_blank">love kaprovitých rýb</a> sa spoliehajú najmä na praktické skúsenosti a väčšina z nich uprednostňuje sladké nástrahy, ktoré sú ešte vylepšené vôňou medu, jahôd, ale aj rôznych korenín (zázvor, aníz, vanilka a podobne). Pri love mreny nesmie chýbať typická vôňa syra. Hoci naše vedomosti o čuchu a chuti rýb sú nedostatočné, aj čiastkové výsledky vedeckého bádania priniesli veľa objavných poznatkov, ktoré významne ovplyvnili športový rybolov v posledných desaťročiach. Pri výpravách za rybami preto neváhajme experimentovať, možno sa práve náš objav zapíše zlatými písmenami do rybárskych análov.

Poradíme vám: Viete, čo naozaj vonia a chutí rybám?

Plus TV

Vďaka kvalitnej pozorovacej technike vieme prečítať zver aj po súmraku 1

Otázka pre znalcov Ponechať tohto jedinca v chove alebo nie?

Mnohí konzumenti uprednostňujú na vianočnom stole pstruha pred tradikčným kaprom

Výber pre vás

Poradíme vám: Viete, čo naozaj vonia a chutí rybám?

Súvisiace články

FOTO Neskutočná ryba kúsok od Slovenska: AHA, na ten rekord!

Citlivé senzory aj užitočné fúzy: Na čo majú chuť ryby?

Lov na plavák: Všetky informácie, ktoré potrebujete vedieť

Nosáľ sťahovavý: Cesta ryby, ktorá v migrácii konkuruje aj lososom

Takto to robím ja: Ovocná pochúťka alebo lov na čerešne!

PRÍBEH Z RYBAČKY: Loviť pstruhy po letnej búrke je ako prísť na hostinu po pôste

Plus TV

Vďaka kvalitnej pozorovacej technike vieme prečítať zver aj po súmraku 1

Otázka pre znalcov Ponechať tohto jedinca v chove alebo nie?

Mnohí konzumenti uprednostňujú na vianočnom stole pstruha pred tradikčným kaprom

Výber pre vás