Keby boli naše podhorské a horské toky v prírodnom stave, s pôvodnými neupravenými brehmi a so zachovalými brehovými porastmi, nikomu by zrejme nenapadlo zlepšovať hniezdne možnosti tohto vtáka inštalovaním umelých podložiek. Keďže ornitológovia si už dávno všimli, že vodnár rád zahniezdi v prítmí mostov, kde je v bezpečí pred predátormi, rozhodli sa mu pomôcť. Na starších mostoch s množstvom podporných trámov si vedel postaviť hniezdo aj bez našej pomoci, no moderné mosty z hladkého betónu mu to len zriedka dovolia. A práve tu môžeme operencovi podať pomocnú ruku v podobe hniezdnej podložky. Z akého materiálu podložku zhotovíme, nie je rozhodujúce, prax ukázala, že vhodný je kus dosky, plechu, prípadne aj plastu, napríklad dno z väčšej kanistry. Rozmer podložky nie je presne stanovený, ale vzhľadom na mohutnosť guľovitého hniezda, zhotoveného najmä z machu, má byť aspoň 30 x 20 až 25centimetrov. Oveľa zložitejšie než samotná výroba je upevnenie podložky do betónu alebo železa. Nevylučujem síce možnosť použitia kvalitného lepidla, no mne sa osvedčila v prípade betónu akumulátorová vŕtačka a pri železnom tráme nastreľovacia pištoľ. Okrem toho sa nám zíde aj menší rebrík.

vodnár potočný
vodnár potočný
Zdroj: snaturou2000.sk

Šelma v akcii

Pred začatím práce si treba predstaviť priam artistické výkony, ktorých sú schopné kunovité šelmy, hlavne kuna skalná. Podložku musíme preto upevniť aspoň 1,5 až 2 metre nad hladinou na také miesto, kam sa tieto šelmy nedostanú po trámoch alebo skokom. Môže ísť o bočné steny, ale vhodný je aj strop mosta. Vhodné nie je ani umiestnenie podložky na osvetlený kraj mostovky, radšej ju dáme viac do tieňa. Ideálne je, keď daný tok detailne poznáme a vieme, na ktorých miestach sa vodnár vyskytuje, takže mu nebudeme pomáhať „naslepo“. Aj keby sa nám úmysel nevydaril, práca určite nevyjde nazmar, lebo takmer vždy využijú ponuku oveľa početnejšie trasochvosty, najčastejšie trasochvost horský, zriedkavejšie v nižších polohách aj trasochvost biely. Musím sa priznať, že aj mnou osadené hniezdne podložky využívajú vo väčšej miere práve trasochvosty než vodnár.

Staré hniezdo vodnára potočného
Zdroj: Jozef Májsky

Atrakcia pre deti

V týchto ťažkých časoch si väčšina rybárov povie, že majú dosť starostí so zarybňovaním horských a podhorských tokov pstruhom a lipňom a na takéto taľafatky im nezostáva čas ani financie. Súhlasím, no azda sa nájde v niektorej z miestnych organizácií Slovenského rybárskeho zväzu zanietenec, ktorý sa poteší pod mostom nielen peknému úlovku, ale aj pozorovaniu hniezdiaceho vodnára potočného. Myslím si, že najmä deti z rybárskych krúžkov by podobné spestrenie svojej činnosti privítali.

Po hniezdnej sezóne koncom leta by si mohli dokonca hniezdo vodnára odniesť do klubovne, kde by im pripomínalo pozorovanie tohto zaujímavého operenca. Z mojich skúseností i zo skúseností viacerých ornitológov totiž vyplýva, že vodnár potočný, ale aj spomenuté trasochvosty si radšej stavajú každú jar nové hniezda a hniezdnu podložku so starým hniezdom dokonca ignorujú. Pri brodení s muškárskym alebo prívlačovým prútom pod mostami si preto všímajte nielen to, čo sa odohráva na hladine či pod ňou, ale aj pod klenbou mosta. Možno stretnete práve tohto opereného podnájomníka, ktorý je dobrým indikátorom čistoty vody v našich podhorských a horských potokoch i riečkach.

Autor: Jozef Májsky