Ešte do polovice sedemdesiatych rokov minulého storočia sme v našich vodách poznali len dva ľahko rozlíšiteľné druhy hrebenačiek – fŕkanú (obyčajnú) a pásavú. Pásavá je celoročne chránená a fŕkanú, naopak, možno loviť celý rok. Vďaka pozornému oku nestorov našej ichtyológie - Jurajovi Holčíkovi a Karolovi Henselovi, pribudol k týmto dvom roku 1974 nový druh, dvojník hrebenačky fŕkanej. Novo popísaný taxón pomenovali autori na počesť nášho ďalšieho popredného ichtyológa Eugena Balona, ako hrebenačku Balonovu (Gymnocephalus baloni). Dnes, po názvoslovnej úprave, ju poznáme ako hrebenačku vysokú a je celoročne chránená. 

hrebenačka vysoká
hrebenačka vysoká
Zdroj: Jozef Májsky

Ako rozlíšiť hrebenačku fŕkanú a vysokú, ktoré sa dosť podobajú a nedostať zbytočne pokutu? Veď použitie ohrozenej hrebenačky vysokej ako nástrahy by vás mohlo výjsť okolo 500 eur!

Hlavné rozdiely

Hrebenačka fŕkaná patrí medzi bežné nenáročné druhy nielen v našich vodách, ale aj v podstatnej časti Eurázie. Nachádzame ju hlavne v nížinných, o niečo menej často v podhorských úsekoch riek. Na rozdiel od hrebenačky vysokej osídľuje miestami aj stojaté vody a darí sa jej i v niektorých údolných nádržiach, ako je Oravská priehrada či Zemplínska šírava. Voda však musí mať dostatok kyslíka, v zabahnených recipientoch by neprežila. Hrebenačka vysoká sa našla u nás v hlavnom toku Dunaja a v jeho veľkých prietočných ramenách, v ústí Ipľa, Latorici a Morave. Proti prúdu Moravy prenikla až do Dyje a Kyjovky. Okrem Dunaja, v ktorom ju nájdeme od Bavorska po deltu, žije táto hrebenačka aj v povodí Dnepra na Ukrajine a v Bielorusku. Preferovanie rozdielneho prostredia sa odráža aj pri výbere neresového substrátu. Zatiaľ čo hrebenačka fŕkaná kladie ikry na vodné rastliny i očistené štrkovité dno, jej prúdomilná príbuzná je litofilná, teda neresí sa len na voľný štrkovitý substrát. Inak sa oba druhy príliš nelíšia spôsobom života, v ich potrave dominujú živočíchy z dna. Preto neprekvapuje ani nález krížencov.

hrebenačka fŕkaná
hrebenačka fŕkaná
Zdroj: Kresba: Lenka Vybíralová, 2005

Hoci hrebenačka fŕkaná môže dosiahnuť veľkosť až 30 centimetrov, kým hrebenačka vysoká len 13 centimetrov, pre podobné maskovacie sfarbenie si ich môžeme ľahko spliesť. Pri prvom druhu sú škvrnky obyčajne rozptýlené rovnomerne po tele a menší dvojník ich má často koncentrované v strednej línii tela, pričom môžu tvoriť náznak pozdĺžneho pásu alebo priečnych pruhov.  Porovnajte

hrebenačka vysoká
hrebenačka vysoká
Zdroj: Kresba: Lenka Vybíralová, 2005

Výška zavalitejšieho tela hrebenačky vysokej tvorí viac než 28 percent dĺžky tela, kým pri hrebenačke fŕkanej je to len 24 až 27 percent. Na prvý pohľad vidno, ako pri „vysokom druhu“ stúpa chrbtová línia hneď za hlavou strmo hore. Praktickejší znak však nájdeme na žiabrovom viečku. Keďže ide o tŕne, ktorými nás pri chytení do ruky tieto klzké ryby ľahko popichajú, určite si na ne spomenieme. Stačí si len zapamätať, že žiabrové viečko (operculum) bežnej hrebenačky fŕkanej vybieha do jedného tŕňa, kým jej menšia príbuzná ho má ukončené dvoma tŕňovitými výbežkami. Pre detailistov ešte uvediem, že na prednej viečkovej kosti (preoperculum), ležiacej pred žiabrovým viečkom, nachádzame tiež rozdielny počet tŕňov. Hrebenačka fŕkaná ich má na zadnom okraji 4 až 11, kým hrebenačka vysoká 5 až 14 a ozubený troma tŕňmi je aj jej spodný okraj. Mnohí ichtyológovia sa však v praxi spoliehajú na rozdielny uhol medzi zadnou časťou napnutej chrbtovej plutvy a chrbtovou líniou. Pri hrebenačke fŕkanej po napnutí zviera zadný okraj plutvy k chvostovému steblu ostrý uhol, kým pri hrebenačke vysokej je zadný okraj plutvy kolmý na chvostové steblo.

Viete, že hrebenačka fŕkaná je atraktívna nástraha na  ostrieža, šťuka či zubáča? Viac na ďalšej strane.