Vo vrecku som cítil nôž pre šťastie. Ako malému mi ho dal nebohý dedko, ktorý ma naučil láske k rybolovu. Na kraj padol súmrak. Voda bola pokojná, možno až príliš. Akoby v nej niečo striehlo. Čakalo. Z vedra som vytiahol dvojkilového pleskáča ako nástrahu a nahodil som. Minúty utekali. Menili sa na hodiny. Už bola tma. Bez záberu. Ale vedel som, že tam je. Kdesi v hĺbke. Číha. Legenda tohto jazera. Sumec...

HOROROVÉ LEGENDY

Sumec západný je najväčšia ryba našich vôd. Deväťdesiatkilový dravec, ale poznal som hororové legendy o väčších ozrutách. V 16. storočí vraj v žalúdku jedného sumca našli ľudskú ruku a hlavu. O nebezpečných sumcoch píšu aj stredoveké kroniky. Historky o útokoch na ľudí sa šíria od Ruska po Poľsko. Pred pár rokmi niečo útočilo na plavcov v jazere pri Berlíne. Pohryznutie sumcom je ako keď vám ruku stlačí zverák potiahnutý šmirgľovým papierom. Nechceli by ste byť práve uprostred jazera. Sumce sú teritoriálne. Kto môže odprisahať, že niektorí utopenci pred smrťou nehľadeli do očí tejto neľútostnej rybe?

Ilustračné foto
Ilustračné foto
Zdroj: Miroslav Mikáč

Mobil ukazoval polnoc. To bol jeho čas. Na stopovanie koristi mu slúžia fúzy. Zrazu záber!

Autor: IVAN KUČERA

Viac sa dočítate v č. 8/2019 mesačníka POĽOVNÍCTVO A RYBÁRSTVO