Veľmi dobre ju poznáme podľa dvoch žltých polmesiačikov v záhlaví.  Kedysi sme ju volali užovka obyčajná, teraz je to užovka obojková (Natrix natrix). Je to náš  najrozšírenejší a možno aj najznámejší had. Užovky obojkové sú už čule, začiatkom mája sa budú páriť. 

Hadia siesta
Hadia siesta
Zdroj: Ivan Kňaze

Pozorujeme hladinu rybníka, keď sa v tichej  zátočine objaví na hladine hlavička a o chvíľu sa na teplé lúče slnka vytiahne celé dlhé telo. Užovka pripláva vlnovitými pohybmi k okraju, kde v pohotovosti, s hlavou vystrčenou  nad hladinu čaká. Odrazu sa vymrští ako šíp a oblúkom chytá nič netušiacu žabu. Najčastejšie je to skokan, ktorý posledný raz vydá zvuk „kre-kre“, a už ho zviera široká papuľa hada. S korisťou potom odpláva na breh a tam, v úkryte, začne žabu súkať do seba. Užovka je trikrát tenšia ako žaba, ale pretože jej rebrové kosti nie sú prirastené k chrbtici, môžu sa v trupe voľne rozťahovať. To umožňuje, že sa táto hrubá korisť zakrátko ocitne v tráviacom ústrojenstve hada.
Užovka sa však vie aj brániť, a keď sa s ňou stretneme zblízka, zdá sa, že na nás srdito vyplazuje jazyk, ktorý je na konci rozťatý. No dvojitý jazyk pri stálom vyplazovaní
prenáša len pachové látky zo vzduchu do úst, presnejšie povedané na podnebie, kde má takzvaný Jakobsov orgán, a potom do orgánu čuchu. Práve čuchom rozoznáva človeka od koristi. Po párení znáša užovka vajíčka do zeme a viac sa o ne nestará. Počas teplých letných dní sa v zemi vyliahnu malé hadíky.

Vajíčka užovky zahrieva teplá zem.
Vajíčka užovky zahrieva teplá zem.
Zdroj: Ivan Kňaze

Spracoval: Pef