Na jeseň zalieza kunka do štrbín v skalách alebo do dier v koreňoch stromov, pod kláty dreva alebo pod kamene, kde v strnulom stave prezimuje. Zo zimných úkrytov vychádza do vody na jar koncom apríla. Pre pozorovateľa má kunka dve tváre. Zhora je nenápadná, hnedastá až sivá, ba aj zelenkastá. Na bruchu je nápadne pestrá, žltá až žltooranžová so sivomodrými až modročiernymi škvrnami. Z vrchnej strany má teda ochranné a zdola výstražné sfarbenie. Dravec, ktorý kunku chytí, čoskoro zistí, že je nejedlá. Vylučuje jedový sekrét. Jedové žľazy ústia na bradaviciach na koži a v papuli dravca vyvoláva nepríjemne odpornú až pálčivú chuť.

Kunka má rada vodu a denné svetlo. Keď svieti slnko, idem takmer naisto k mláke vody na poľnej ceste. Kto však nevie, že práve tu, v tejto zakalenej mláke, žijú kunky, veľmi ľahko ich prehliadne. Celé telo majú totiž ponorené do zakalenej vody, z ktorej vyčnievajú len dve guľaté oči. Keď sa pozrieme kunke do oka zblízka, vidíme zorničku v tvare srdca. Je to jej charakteristický znak. Keď sa človek približuje k vode pomaly a pokojne, kunka zostane na hladine, inak sa bleskovo ukryje v bahne na dne alebo do rastlinnej spleti pri brehu. Po opakovaných skúsenostiach som zistil, že kunka ma nevidí, ale počuje moje kroky, ktorých zvuky sa šíria zemou a vo vode vyvolajú chvenie. Žabám sa rovnako ako rybám vyvinul ojedinelý zmyslový orgán – bočná čiara, ktorá im nahrádza vo vode vnútorné ucho. Tento kanálik vedúci pozdĺž tela zachytáva neuroreceptormi vlnenie a chvenie vody.

Kunka si vyberá potravu ako v samoobsluhe. Keď zo stromu spadne drobný živočích, urobí „chňap“ a korisť sa ocitá v jej tráviacom systéme. Nežuje ju ani nehryzie, lebo nemá zuby. Smradľavú vodnú bzdochu – korčuliarku, ktorá behá po hladine, si kunka ani nevšimne. Keď jej však dlhší čas nespadne potrava sama do úst, pripláva k brehu a prehľadáva porast. Prednými nohami prehrabáva aj sypkú pôdu a loví dážďovky, červy, larvy chrobákov či slizniaky. Kunka má silný, málo pohyblivý terčovitý jazyk, ktorý je spodnou časťou prirastený a nemôže ho teda vymršťovať, ako napríklad ropucha. Obeť chytá len čeľusťami.

No ani kunka nemá vždy na ružiach ustlané. Odrazu sa priplazí užovka a schmatne ju do papule. Dlávi ju do seba celú, nehľadiac na jej jedový aparát v kožných bradaviciach. Užovka je proti tomuto jedu imúnna.

V čase rozmnožovania počuť pri mláke tiché „unk – unk.“ Najprv sa začne ohlasovať samček – vyzývateľ a majiteľ kaluže. Asi po piatich slohách spevu sa pripojí jeho sused. Chvíľu sa ohlasujú v dvojspeve, neskôr sa striedajú. Ak sú v jazierku ďalšie samce, postupne sa potichu pridávajú. A potom v tichý podvečer znie jasný chorál s rýchlejším tempom jednotlivých tónov. Samec vydáva zvuk pri vdýchnutí, lebo nemá rezonant – bubienok, ako napríklad skokan.

Malé tajomstvá našej prírody: Žabka s dvoma tvárami

Plus TV

Vďaka kvalitnej pozorovacej technike vieme prečítať zver aj po súmraku 1

Otázka pre znalcov Ponechať tohto jedinca v chove alebo nie?

Mnohí konzumenti uprednostňujú na vianočnom stole pstruha pred tradikčným kaprom

Výber pre vás

Malé tajomstvá našej prírody: Žabka s dvoma tvárami

Súvisiace články

Thajské mesto vyhlásilo vojnu opiciam: Pasce nie vždy pomáhajú, TU je dôvod

FOTO Vždy, keď v revíri stretnem líšku, spomeniem si na ten deň

FOTO Najobratnejší predátor: Prečo vydru volajú neviditeľný lovec alebo prízrak riek?

FOTO Zábery králikov roztápajú srdcia, sú ako živé plyšové hračky

Plus TV

Vďaka kvalitnej pozorovacej technike vieme prečítať zver aj po súmraku 1

Otázka pre znalcov Ponechať tohto jedinca v chove alebo nie?

Mnohí konzumenti uprednostňujú na vianočnom stole pstruha pred tradikčným kaprom

Výber pre vás