Na jeseň zalieza kunka do štrbín v skalách alebo do dier v koreňoch stromov, pod kláty dreva alebo pod kamene, kde v strnulom stave prezimuje. Zo zimných úkrytov vychádza do vody na jar koncom apríla. Pre pozorovateľa má kunka dve tváre. Zhora je nenápadná, hnedastá až sivá, ba aj zelenkastá. Na bruchu je nápadne pestrá, žltá až žltooranžová so sivomodrými až modročiernymi škvrnami. Z vrchnej strany má teda ochranné a zdola výstražné sfarbenie. Dravec, ktorý kunku chytí, čoskoro zistí, že je nejedlá. Vylučuje jedový sekrét. Jedové žľazy ústia na bradaviciach na koži a v papuli dravca vyvoláva nepríjemne odpornú až pálčivú chuť.

Zhora je nenápadná, odspodu práve naopak.
Zhora je nenápadná, odspodu práve naopak.
Zdroj: Ivan Kňaze

V mláke

Kunka má rada vodu a denné svetlo. Keď svieti slnko, idem takmer naisto k mláke vody na poľnej ceste. Kto však nevie, že práve tu, v tejto zakalenej mláke, žijú kunky, veľmi ľahko ich prehliadne. Celé telo majú totiž ponorené do zakalenej vody, z ktorej vyčnievajú len dve guľaté oči. Keď sa pozrieme kunke do oka zblízka, vidíme zorničku v tvare srdca. Je to jej charakteristický znak. Keď sa človek približuje k vode pomaly a pokojne, kunka zostane na hladine, inak sa bleskovo ukryje v bahne na dne alebo do rastlinnej spleti pri brehu. Po opakovaných skúsenostiach som zistil, že kunka ma nevidí, ale počuje moje kroky, ktorých zvuky sa šíria zemou a vo vode vyvolajú chvenie. Žabám sa rovnako ako rybám vyvinul ojedinelý zmyslový orgán – bočná čiara, ktorá im nahrádza vo vode vnútorné ucho. Tento kanálik vedúci pozdĺž tela zachytáva neuroreceptormi vlnenie a chvenie vody.

Samoobsluha

Kunka si vyberá potravu ako v samoobsluhe. Keď zo stromu spadne drobný živočích, urobí „chňap“ a korisť sa ocitá v jej tráviacom systéme. Nežuje ju ani nehryzie, lebo nemá zuby. Smradľavú vodnú bzdochu – korčuliarku, ktorá behá po hladine, si kunka ani nevšimne. Keď jej však dlhší čas nespadne potrava sama do úst, pripláva k brehu a prehľadáva porast. Prednými nohami prehrabáva aj sypkú pôdu a loví dážďovky, červy, larvy chrobákov či slizniaky. Kunka má silný, málo pohyblivý terčovitý jazyk, ktorý je spodnou časťou prirastený a nemôže ho teda vymršťovať, ako napríklad ropucha. Obeť chytá len čeľusťami.