Väčšina z nás pri vode už asi zažila poštípanie od mravca. Mravec nemá žihadlo, má však jedové žľazy. Pri poštípaní zohne bruško pod prednú časť tela, hryzadlami prehryzne pokožku hostiteľa a zo zadočku strekne do rany jed. Hlavná zložka jedu je kyselina mravčia, ktorá má silné cytotoxické účinky, ale kedysi slúžila v ľudovom liečiteľstve. Aj u nás sa vyrábala droga obsahujúca kyselinu mravčiu z mravca hôrneho. Používala sa ako afrodiziakum, ale bola vraj vhodná aj na liečenie obrny, reumy, pri nervových bolestiach a pri dne. Na výrobu lieku mravce chytali do hrnca potretého medom, ktorý zakopali v blízkosti mraveniska. Chytené mravce usmrcovali, sušili a potom z nich získavali kyselinu mravčiu.

Najbežnejší mravec u nás je mravec hôrny (Formica rufa), ktorý si buduje veľké mraveniská. V nich býva celá armáda mravcov. Môže ich byť pol milióna, ba aj milión a v mravenisku vychovávajú svoje potomstvo. Mravce sú veľmi užitočné, živia sa hmyzom a sladkou medovicou červcov a vošiek.

Mravec drevokaz (Camponotus ligniperda) patrí medzi naše najväčšie mravce, meria až 18 milimetrov. Hniezda si stavia v dutých pňoch, v koreňoch aj v zemi. Povráva sa, že pri založení rodinného spoločenstva samičky drevokaza ukradnú vajíčka z mraveniska mravca hôrneho a vychovajú z nich robotnice, ak nevyrastú ich vlastné. Žijú teda ako v otrokárskej spoločnosti.

Krásny je mravec červený, nazývaný aj mravec zbíjavý (Formica sanguinea). Aj on je lúpežník, podniká výpravy do hniezd mravca otrokárského (Formica fusca) a berie odtiaľ pre seba nových otrokov.

Ktorý je Ferdo?

Výber pre vás