Juraj Příhoda

Hoci sa <a rel="noopener" href="https://polovnictvo-rybarstvo.pluska.sk/rybarstvo/zozname-sa-kormoran-skvele-lovi-no-rybari-mu-netlieskaju" target="_blank">kormorán veľký</a> považuje za pôvodný európsky druh operenca, podľa niektorých autorov bol do Európy importovaný. Brehm (1892) uvádza, že kormorána veľkého doviezli Holanďania z&nbsp;Číny s cieľom loviť ryby. V&nbsp;každom prípade, na území Slovenska sa usídlil pri Dunaji. Jeho výskyt spojený s&nbsp;hniezdením bol v&nbsp;minulosti registrovaný len na južnom Slovensku. Koncom 90. rokov minulého storočia však začali migrujúce populácie kormoránov vysielať svojich „zvedov“ hľadať nové loviská. Tak sa dozvedeli aj o&nbsp;ďalších vhodných lokalitách na Slovensku, kam dovtedy nelietali –&nbsp;či už pre vzdialenosť, alebo, s&nbsp;nadsadením, pre „nevedomosť o&nbsp;miestnych právnych pomeroch“. A&nbsp;zapáčilo sa im tu. Populácia kormorána veľkého u&nbsp;nás v&nbsp;priebehu uplynulých 20 až 30 rokov vzrástla doslova exponenciálne. Kormorány sú vynikajúci letci. Väčšina populácie zimujúcej u&nbsp;nás prilieta z&nbsp;pobrežných oblastí Poľska, Nemecka, Estónska alebo Fínska – zo svojho domova. Sťahujú sa na nezamŕzajúce vodné toky po celej Európe. To predstavuje vzdialenosť aj viac ako 1 500 kilometrov. Tieto kŕdle prilietajú z&nbsp;jediného dôvodu. V&nbsp;ich „letnom lovnom areáli“ sú v&nbsp;tomto čase vodné plochy pokryté ľadom. Vedia, že v&nbsp;našich končinách sa bezpečne nasýtia na zarybňovaných a&nbsp;regulovaných vodách, kde hladina ani počas zimy nezamŕza. Ostávajú tu až do konca marca. Ryby, ktoré rybári povinne zo zákona každoročne nasádzajú do revírov, ktoré sa majú postarať o&nbsp;potomstvo a&nbsp;ktorých časť by si rybári aj radi ulovili, umierajú v&nbsp;prepočte na stovky kíl denne. Na Slovensku sa počet zimujúcich kormoránov podstatne zvýšil aj preto, že okolité štáty pristúpili k&nbsp;regulácii. V&nbsp;roku 2022 sme ich u&nbsp;nás napočítali 10 157, v&nbsp;roku 2023 to bolo 9 181 a&nbsp;v&nbsp;roku 2024 až 13 426.

Kormorán veľký (Phalacrocorax carbo) je typický vrcholový piscivorný (rybožravý) predátor, ktorý významne vplýva na rybničný chov, ale aj na ichtyofaunu voľných vôd. V&nbsp;priemere dosahuje hmotnosť okolo troch kilogramov, výnimočne aj vyše štyroch kilogramov. Má 70 až 90 centimetrov na dĺžku, rozpätie krídel do 150 centimetrov. Je dokonale prispôsobený na lov rýb. Hornú časť zobáka (maxilárnu) má zahnutú do ostrého zobca, ktorým preniká do kože, čím relatívne zaistí bezpečné držanie koristi – ryby. Ak mu aj občas korisť zo zobáka unikne, zvyčajne už s&nbsp;typickými povrchovými zraneniami, ktoré sú vstupnou bránou pre rôzne mikroorganizmy vyvolávajúce ochorenie a&nbsp;následne úhyn. Zobák v&nbsp;spodnej časti prechádza do&nbsp;široko roztiahnuteľnej blany, čo mu umožňuje prehltnúť ryby s dĺžkou až do 55 centimetrov. Takúto korisť konzumuje zväčša až v&nbsp;prípade zníženej potravovej ponuky. Jeho bežnou korisťou sú ryby vo veľkosti 10 až 35 centimetrov. Hniezdi v&nbsp;kolóniách v&nbsp;korunách stromov, ktoré neraz v&nbsp;dôsledku pôsobenia agresívneho trusu vtákov vysychajú.

Pre prísnu ochranu je kormorán veľký v&nbsp;súčasnosti v&nbsp;Európe premnoženým druhom. Na rybochovných zariadeniach spôsobuje<a rel="noopener" href="https://polovnictvo-rybarstvo.pluska.sk/rybarstvo/video-skody-ktore-sposobuju-kormorany-rybich-spolocenstvach-idu-milionov-euro" target="_blank"> veľké škody</a>, ktoré u&nbsp;nás pri dodržaní niektorých byrokratických nariadení, vyplývajúcich zo zákona č.&nbsp;543/2002 Z. z.&nbsp;o&nbsp;ochrane prírody a&nbsp;krajiny, uhrádza štát. Rovnaké škody však spôsobujú zimujúce tisícové kŕdle kormoránov na populáciách rýb vo voľných vodách. Kormorán nepredstavuje už len vážny problém pre produkčné chovy rýb v&nbsp;rybníkoch, ale aj hrozbu pre ekosystémy vodných tokov. Znemožňuje ich riadne rybárske obhospodarovanie, ktoré rybárom ukladá zákon, vrátane stanovenej zarybňovacej povinnosti. Na rozdiel od rybochovných hospodárstiev si rybárski obhospodarovatelia voľných vôd nemôžu uplatňovať náhradu škody v&nbsp;zmysle uvedeného zákona. A&nbsp;tak na základe žiadosti Slovenského rybárskeho zväzu Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky povolilo výnimku –&nbsp;umožnilo úmyselne usmrcovať a&nbsp;úmyselne rušiť jedince chráneného druhu živočícha – kormorána veľkého (Phalacrocorax carbo) vo vybraných rybárskych revíroch v&nbsp;užívaní žiadateľa v&nbsp;období od 1. októbra do 28. februára s&nbsp;možnosťou predĺženia najviac do 15. marca. Samozrejme, loviť kormorány môžu po dohode s&nbsp;rybármi poľovníci. Hoci envirorezort stanovil kvótu odlovu 900 kormoránov ročne, v&nbsp;roku 2022 bolo ulovených 223 jedincov a&nbsp;od 1.&nbsp;októbra 2022 do 15. marca 2023 dokonca len 86. A nasledujúcu zimu ešte menej. Čo bolo príčinou takýchto výsledkov? Príčin bolo určite viac a&nbsp;sú, takpovediac, už priamo zakotvené v&nbsp;komplikovaných podmienkach uplatnenia výnimky.

➠ Deň vopred nahlásiť zámer loviť alebo plašiť kormorána na danej lokalite príslušnému útvaru Štátnej ochrany prírody SR (ďalej ŠOP SR); ➠ Najneskôr do piatich dní po love nahlásiť výsledok odlovu, počet ulovených alebo poranených, ako aj počet dohľadaných a&nbsp;nedohľadaných jedincov; ➠ Nahlásiť, ako bolo s&nbsp;ulovenými kormoránmi naložené; ➠ Od 1.&nbsp;marca. 2022 sa smie používať na lov kormorána iba bezolovnaté strelivo; ➠ Predom dohodnúť metódy plašenia s&nbsp;príslušným orgánom ŠOP SR. Z&nbsp;hľadiska biológie sú tieto požiadavky nezmyselné. Kormorán veľký loví prevažne dvakrát denne, a&nbsp;to ráno, potom sa vráti osušiť na nocovisko, a&nbsp;následne večer. Loviť zalieta až do vzdialenosti 50 kilometrov. Zväčša na lokalitu, ktorú vyhľadali „zvedi“. Málokedy navštívi tú istú lokalitu aj v&nbsp;ďalších dňoch.

Kormorán mal byť podľa mňa už minimálne desať rokov vyhlásený za invázny druh a&nbsp;jeho rozrastajúca sa populácia riadne regulovaná. Najväčším problémom je neprimerané množstvo kormoránov na malom území. Keďže ide prevažne o&nbsp;vtáky, ktoré k&nbsp;nám vo veľkých počtoch prilietajú zimovať, existuje aj nebezpečenstvo, že sem prenesú parazitárne a&nbsp;infekčné ochorenia, nebezpečné nielen pre voľne žijúce vtáctvo, ale aj hydinu, dokonca človeka. Príkladom je výskyt vtáčej chrípky zväčša v&nbsp;jesenných a&nbsp;jarných mesiacoch, teda v&nbsp;období zvýšenej migrácie vtákov. Žiaľ, „ornitologická loby“ má navrch. Rybári sú, ako to vyplýva zo zákona o&nbsp;rybárstve, takisto ochrancovia životného prostredia. Ak bude na Slovensku 500 kormoránov, určite ich budú tolerovať. Ale nie, keď ich je 13-tisíc a&nbsp;okrem Dunaja sa vyskytujú na Váhu, Orave, Hrone, Poprade a&nbsp;dokonca na menších tokoch. Ak počítame, že každý hniezdiaci pár vyvedie ročne štyri mláďatá, prírastok za rok pri počte 250 hniezdiacich vtákov je tisíc jedincov. Kormorány sa dožívajú okolo 20 rokov. Za predpokladu, že pohlavnú dospelosť a&nbsp;potrebu hniezdenia dosiahnu v&nbsp;druhom roku, sú schopné plodiť potomstvo 18 rokov. Každý pár je teoreticky schopný splodiť počas života 72 jedincov. Pripomína mi to americký hororový triler Vtáky z&nbsp;roku 1963 od Alfreda Hitchcocka, aj keď nie priamo pre ľudí, ale určite pre ryby. Kormorán je obdivuhodný predátor. V&nbsp;živočíšnej ríši by sme mu len ťažko hľadali konkurenta. Patrí k&nbsp;najefektívnejším lovcom vôbec. Prakticky nemá prirodzených nepriateľov a&nbsp;vo väčšine európskych krajín sa mu dostáva nadštandardnej ochrany. Prečo by teda nevyužil bezpečie a&nbsp;„prestretý stôl“, ktorý mu neustále ponúkame? Využíva. A&nbsp;to dokonale. Ale rybársky sponzoring – dotovanie rybích predátorov potravou – je perspektívne ekonomicky neúnosný a&nbsp;z&nbsp;pohľadu štátu aj vysoko nemorálny. Predátorský tlak migrujúcich populácií kormorána veľkého na rybie populácie na území Slovenska vyvoláva neustále búrlivú polemiku medzi Slovenskou ornitologickou spoločnosťou/BirdLife Slovensko, Štátnou ochranou prírody SR a&nbsp;Slovenským rybárskym zväzom. Slovenský rybársky zväz sa touto nešťastnou situáciou neustále zaoberá nielen pre priame škody na rybách. Neriešenie situácie môže mať negatívne následky pre celý vodný aj suchozemský ekosystém.

Pokúsil som sa vyčísliť škody na rybách spôsobené kormoránom veľkým. Škody, ktoré vznikli užívateľom rybárskych revírov SRZ som rozdelil na: ➠ škodu priamu – množstvo rýb skonzumovaných kormoránom veľkým; ➠ škodu následnú – úhyn rýb poranených kormoránom veľkým; ➠ straty na reprodukcii ulovených a&nbsp;uhynutých rýb; ➠ straty na produkcii rýb. <a rel="noopener" href="https://polovnictvo-rybarstvo.pluska.sk/rybarstvo/tridsateurova-motivacia-odstrel-kormorana-nepomohla" target="_blank">Finančné straty</a> sú len špičkou ľadovca na poškodzovaní vodného ekosystému. Ďalšie odďaľovanie účinného riešenia môže mať katastrofálne následky. Organizácie SRZ za uplynulé tri roky vynaložili na zarybňovanie 24 860 119 eur. Priama škoda za tieto tri roky predstavuje 40,1 percenta, a&nbsp;ak by som rátal celkovú škodu, bolo by to 73,1 percenta z&nbsp;financií SRZ vydávaných na zarybňovanie. Rybárske organizácie dnes fungujú ako kŕmiči kormoránov. Všetky možnosti plašenia sa ukázali neúčinné alebo málo účinné. Najúčinnejším prostriedkom na zvrátenie situácie sa javí zníženie počtu zimujúcich jedincov regulovaným odstrelom, ako to ukazujú aj výsledky do roku 2018. Vtedy boli straty na rybách najnižšie a&nbsp;potom, po zrušení odstrelu, začali opäť rásť.

Kormorán by mal byť vyhlásený za invázny druh a jeho populácia riadne regulovaná

Juraj Příhoda

Výber pre vás

Kormorán by mal byť vyhlásený za invázny druh a jeho populácia riadne regulovaná

Juraj Příhoda

Súvisiace články

Muchy Richarda Hatalu: Black beetle je prakticky nepotopiteľný

Bizarný útek: V Nórsku hľadajú 27-tisíc lososov, sú veľkým rizikom

Mokrý príbeh: Vínové kúry boli príjemné, ale hlad po rybačke predsa len rástol

Poznáme výsledky sčítania: Na Slovensku je viac ako desaťtisíc kormoránov

Úhyny kedysi a dnes: Staršie výkazy sú prameňom zaujímavých informácií

Výber pre vás