Zemiakové či žemľové knedle

Oba druhy sú veľmi vhodné ako nástraha pre nedravé ryby, najmä v teplejších obdobiach roka. Predpokladom na to, že budú dobre držať na háčiku pri nahadzovaní a že ich prúd vody nezmyje, je to, aby mali tuhú konzistenciu, vďaka ktorej môžu zostať vo vode aj dlhší čas. Knedle preto nesmieme variť pridlho, aby sa nerozpadli. V každom prípade je nevyhnutné nechať ich odkvapkať a odležať počas noci na papieri, ktorý dobre pije vodu, čím dosiahneme správnu hustotu. Na nasledujúci deň nakrájame knedle na plátky hrubé asi ako prst a z nich potom kocky zodpovedajúcej veľkosti. Nastražujeme ich pomocou rybárskej ihly na háčiky veľkosti č. 5 až 8.

.
Zdroj: archív

Práškové knedle

Tieto knedle, ktoré rýchlo zhotovíme z práškového cesta, sú určené predovšetkým na lov väčších kaprov a iných veľkých nedravých rýb. Na správnu prípravu treba dodržať postup, ktorý predpisuje výrobca. Podľa možností čo najrýchlejšie po zamiesení zhotovíme z knedľovej hmoty knedle veľkosti holubieho vajca, ktoré asi 20 minút povaríme a necháme dobre odkvapkať. Potom ich dáme vychladnúť na savom papieri, aby neskôr priveľmi „nepili“ vodu. Necháme ich takto odstáť celú noc. Na druhý deň budú pevné, nie klzké, a zároveň odolné pri nahadzovaní. Pozor, biele knedle, ale aj guľky z cesta môžu na často prelovovaných vodách a v čírej vode pôsobiť na veľké nedravé ryby odstrašujúco. V takýchto prípadoch pridávame do knedlí, prípadne do cesta počas prípravy dve polievkové lyžice kakaa. Nástraha tak získa tmavé zafarbenie a ryby ju budú uprednostňovať. Cesto možno zafarbiť aj pomocou farieb, aké sa používajú na skrášlenie veľkonočných vajíčok.

Knedle nie sú na rozdiel od boilies selektívnou nástrahou na veľké kapry, ale je s nimi viac zábavy.
Knedle nie sú na rozdiel od boilies selektívnou nástrahou na veľké kapry, ale je s nimi viac zábavy.
Zdroj: IVAN GÖRČÖŠ

Medové cesto

Základ všetkých druhov cesta môžeme vyrobiť rovnako: Niekoľko krajčekov bieleho alebo ražného chleba, zbaveného kôrky a natrhaného na kúsky, položíme na bielu utierku, zdvihneme jej rohy, skrútime ich tak, aby obsah vytvoril guľu, a ponoríme ju nakrátko do vriacej vody. Po vyžmýkaní vody posypeme vlhký chlieb polievkovou lyžicou cukru a pridáme toľko medu, aby cesto po chvíli miesenia bolo mäkké a mazľavé. Ak nie je dostatočne tuhé, pridáme trochu strúhanky. Ak napriek pridaniu medu chýba cestu viskozita, pomôže trochu vaječného bielka. Kto chce mimoriadne účinne vydráždiť čuch a chuť nedravých rýb, môže do hotovej zmesi pridať trochu anízového alebo levanduľového oleja. Cesto najlepšie uchováme v malej plastovej uzatvárateľnej nádobe, kde zostane mäkké a kompaktné. V závislosti od toho, či chytáme biele ryby, ako je plotica, červenica a podobné, alebo väčšie šupináče, ako je kapor, lieň, nosáľ či jalec, formujeme cesto do guľôčok rozličnej veľkosti. Na jednoháčik veľkosti č. 8 až 14 napichneme, prípadne navlečieme cesto podobne ako chlebovú guľôčku zospodu, a to tak, aby hrot háčika zostal ukrytý v ceste.