Jedno švédske príslovie hovorí, že plotica sa mieša do všetkého. Nemá sa tým na mysli len jej mimoriadna schopnosť vstupovať do príbuzenských vzťahov s pleskáčmi, jalcami, beličkami a ďalšími druhmi. Životaschopná, plodná a prispôsobivá plotica, ktorá je veľmi tolerantná aj k znečisteniu a k zmenám biotopu, sa vie totiž významne zamiešať aj do ekologického osudu riek či jazier.

Plotica má skutočne do červena sfarbenú dúhovku.
Plotica má skutočne do červena sfarbenú dúhovku.
Zdroj: Profimedia.sk

Klasický potravový reťazec predpokladá, že slnečné svetlo spolu so živinami nachádzajúcimi sa v pôde dna umožní rast vodných rastlín. Pri tejto takzvanej primárnej produkcii si navzájom konkurujú voľne plávajúce riasy a vyššie rastliny pobrežnej zóny. Práve vyššie druhy majú v  tomto súperení neraz rozdané „horšie karty“. Riasy totiž za priaznivých podmienok vytvárajú vo vode hustý, nepreniknuteľný závoj, ktorý  zadusí všetko ostatné.

Poľovačka na dafnie

Ak sú však pomery v biotope vyvážené, môžu vedľa seba existovať riasy i vyššie rastliny. Prispievajú k tomu najmä kriváky, dafnie a ďalšie malé vodné živočíchy, ktoré sú schopné skonzumovať veľké množstvo rias a zabrániť tak ich premnoženiu. Funguje to však tak iba v  prípade, že sa aj zooplanktón a ďalšie vodné bezstavovce môžu riadne rozmnožovať. Ich predátorom a úhlavným nepriateľom je najmä  plotica, ale aj ďalšie biele ryby, živiace sa vo veľkej miere dafniami. A keď plotice začnú tvoriť šesťdesiat až osemdesiat percent obsádky rýb, máme problém. Vo vodách bohatých na živiny sa pre nedostatok zooplanktónu, decimovaného ploticami, neúmerne rozmnožia voľne  plávajúce riasy aj v zónach vzdialenejších od brehu. Plotice, normálne žijúce v blízkosti brehov, sa tak cítia bezpečne aj ďalej od brehu a  „odvážne“ poľujú na zooplanktón. Keď ho vyhubia, začnú sa viac zaujímať o červy a larvy hmyzu na dne. Riasy sa definitívne stávajú pánmi vodného sveta rastlín.

Výnimočne dorastá do 55 cm a 2,5 kg, bežné sú však úlovky s hmotnosťou 200 - 300 g.
Výnimočne dorastá do 55 cm a 2,5 kg, bežné sú však úlovky s hmotnosťou 200 - 300 g.
Zdroj: Profimedia.sk

Kladivo na plotice

Plotice sa na rozdiel od ostatných bielych rýb môžu rozmnožovať aj bez prítomnosti vyšších vodných rastlín, čo ešte zvyšuje ich dominantnosť v povodí. Ich potravné potreby sú spolu s množiacim sa potomstvom také obrovské, že kriváky a dafnie prežijú iba niekoľko  týždňov v roku. Zatiaľ čo iné druhy rýb by za takýchto okolností takpovediac zakrpatievali, presnejšie s pribúdajúcim vekom by prestávali  rásť, ploticiam sa darí tak, že v pokročilom veku dorastajú až do dĺžky štyridsať centimetrov. Tieto polkilové až kilové kusy sú často aktívne  aj v zime, pod ľadom aktívne poľujú na kriváky, pričom ich častou korisťou sú tie najväčšie, až dvojcentimetrové exempláre. Pre chovateľov  rýb predstavujú takéto prerastené plotice značný problém, uvádza vo svojej populárno-náučnej práci Osudový úder húfu plotíc nemecký ichtyológ Falk Wieland. Veľké plotice na jednej strane doslova vyžínajú zooplanktón, na druhej strane sa vzhľadom na svoju veľkosť zriedkavejšie samy stávajú korisťou predátorov. Ak vznikne takéto ohrozenie rybného hospodárstva, odporúča sa dôsledné posilnenie postavenia dravých rýb v miestnej obsádke. To však môže trvať roky. Sumec musí merať na to, aby ulovil veľkú ploticu, aspoň 50 až 80 centimetrov, zubáč aj vyše šesťdesiat. Šťuky sú v dôsledku horšej viditeľnosti v takých to vodách menej efektívne.