Najväčšou žijúci rybou na svete, ak nepočítame chrupavkovité paryby ako sú žraloky či raje, je mesačník svietivý, latinsky mola mola. Tento tvor podivného tvaru má rozpätie plutiev aj vyše štyri metre, dĺžku viac než tri metre a najväčí známy jedinec vážil okolo 2 300 kilogramov. Je to akoby ryba len s hlavou, bez tela i zadnej plutvy, ploská ako placka. Zdržiava sa najmä v miernych a tropických pásmach oceánov, počas leta sa však objavuje napríklad aj v severnom mori. Žije v hlbkach okolo 500 metrov, no rada sa z časun na čas vyhrieva na slnku tesne pod hladinou. Dokonca pri svojej hmotnosti dokáže vyskakovať až tri metre nad hladinu. Živí sa najmä planktónom a príležitostne rybami, nie sú záznami, žeby zaútočila na človeka. V Japonsku či v Kórei predstavuje pochúťku, v EÚ je však jej lov zakázaný.

Z klasicky tvarovaných rýb je hmotnostne najväčšia vyza veľká (Huso huso) z Kaspického a Čierneho mora. Táto jeseterovitá ryba môže dorásť až 7,3 metra a vážiť takmer 1,6 tony. V minulosti sa vyskytovala aj u nás v Dunaji, posledné záznamy pochádzajú z dvadsiateho storočia. U nás vyhynula pre rybársky tlak, no najmä sa tu už neobjavuje pre umelú fragmentácia veľtoku, ktorá bráni migrácii týchto obrov z oblasti Čierneho mora do našich končín. Najdlhšia kostnatá ryba, no menej robustbá, má latinský názov Regalecus glesne, anglicky giant oarfish, česky hlístoun červenohřívý. Žije hlboko v moriach a oceánoch. Len občas sa objavia na pobreží vyplavené uhynuté jedince. A tak vieme, že dorastá vyše 13 metrov a váži okolo 280 kilogramov, ale neoficiálne zdroje hovoria až o takmer 17 metrových jedincoch. Prehistoricky najväčšou nám známou kostnatou rybou bola Leedsichthys problematicus, žijúca pred 165 miliónmi rokov. Mohla mať vyše 20 metrov a okolo 100 ton.

Fotografie najväčších rýb platnéty nájdete tu