Husi sú spomedzi všetkých zástucov čeľade kačicovité najmenej viazané na vodu. Potravu si hľadajú prevažne na suchej zemi. Tie, ktoré vídať v Európe, rozdeľujeme na husi a bernikly. Bernikly sú až na berniklu bielobradú o niečo menšie ako hus divá. Krátky slabý zobák a nohy majú všetky druhy bernikiel čierne.
Bernikla červenokrká
(Branta ruficollis)
V zimnom období zalieta na Slovensko pomerne často. Hoci pestrosťou farieb vyniká medzi berniklami, uprostred veľkých kŕdľov iných druhov husí zväčša uniká pozornosti. Samček a samička sú zafarbené rovnako. Gaštanovú hruď a prednú stranu krku oddeľujú od čiernej časti úzke biele pásy. Gaštanovú škvrna v bielej obrube majú aj na líci. Biele je brucho, široký pás na bokoch, po dva pásiky na krídlach i podchvostové krovky. Nohy a zobák majú tmavočierne. Táto bernikla je len o niečo väčšia od kačice divej. Patrí medzi celosvetovo vymierajúci druh husi. Hniezdi v malom areáli v tundre a lesotundre východnej Sibíri.
Bernikla bielolíca
(Branta leucopsis)
Je typickým obyvateľom severskej arktickej tundry. U nás sa niekoľko jedincov každoročne objavuje v zimnom a migračnom období. Druhové meno získala podľa typickej masky na hlave. Má bielu tvár a brucho, čiernu hlavu a krk. Krídla a chrbát sú čiernosivé. Pohlavia sa na prvý pohľad nelíšia, samice bývajú o čosi svetlejšie. Patrí medzi najmenej ohrozené druhy bernikiel s trendom zvyšovania stavov v Európe. V zime ich volanie pripomína štekot psej svorky.
Bernikla bielobradá
(Branta canadensis)
Do Európy bola introdukovaná zo Severnej Ameriky. Prvé vtáky vypustili koncom 17. storočia v jednom z anglických parkov. Táto populácia medzičasom stúpla, ale predčila ju populácia vo Švédsku. Ďalšie malé ostrovčeky novovznikajúceho európskeho areálu sa vytvorili okolo veľkých nemeckých miest, pri Hamburgu a Mníchove. Nemeckí poľovníci ju vyhlásili za poľovnú zver a lovia ju v novembri a decembri. Na našom území sa vykytne len občas. Tento poddruh bernikly veľkosťou presahuje všetky európske druhy husí. Už zďaleka ju možno rozoznať podľa čiernej hlavy s bielou škvrnou. Rastlinnú potravu zbiera na brehu alebo ju vyhľadáva na dne ponáraním hlavy a krku ako potápavé kačice.
Autor: Jozef Ferenec
