Hlavatý, maloústy či tmavý? U nás sa vyskytujú tri druhy jalcov a rybári si ich občas mýlia.
Rod Jalec (Leuciscus) patrí do čeľade kaprovitých (Cyprinide). Najrozšírenejší z tohto rodu v našich končinách je jalec hlavatý. Veľká hlava a hrubé pysky bez fúzov, svetlozelený až sivý chrbát prechádzajúci do strieborných bokov a valcovité telo ozdobené červenými plutvami ho zaraďujú medzi elegantné krásavce vodnej ríše.
FOTOGRAFIE nájdete TU
Od príbuzných jalcov sa odlišuje zaoblenou alebo rovnou análnou plutvou. Je ekologicky prispôsobivý, vie sa pomerne dobre vyrovnať so znečistením najmä organického pôvodu. Nájdeme ho aj v pstruhových potokoch, ale najmasovejšie obýva stredné úseky riek. Dáva prednosť miestam, kde má dostatok úkrytov, žije pri potopených stromoch, pod podomletými brehmi, v blízkosti pobrežného zárastu, no takisto v zatopených bagroviskách a v niektorých priehradách. Vytvára početné zoskupenia, iba najväčšie exempláre zvyknú žiť samotársky, prípadne po dvoch či troch. Je povestný plachosťou a ostražitosťou.
BLÍZKE STRETNUTIA
V rieke Biela Orava som sa plahočil vo vode, ako sa hovorí, žabe po kolená. Už som to chcel vzdať, lebo iba sem-tam sa mihol drobný pstrúžik, keď som narazil na zborený most. Pod betónovou platňou bola veľká priehlbina, kde sa v šere tlačili početné statné jalce. Poplašené zamútili vodu, ale mierny prúd po chvíľke odplavil zvírený kal. A keďže nemali kam odplávať, zapózovali mi ako manekýnky v ateliéri. V zime som často pozoroval húfy jalcov tesne pod ľadom i natlačené v úkrytoch pod kameňmi, odkiaľ vykúkali ako z balkóna. Keď sa prestali cítiť bezpečne, pomrvili sa a zamútili vodu tak, že mi zmizli z dohľadu. Zväčša však elegantne plávajú v bezpečnej vzdialenosti od pozorovateľa, ktorého si neustále prezerajú. Ak som na chvíľku zadržal dych, zvedavosť ich premohla a znovu sa ku mne približovali.
