Faerské ostrovy ležia 300 kilometrov severne od Škótska v strede Atlantiku. Dosahu koronavírusu sa napriek tomu nedokázali vyhnúť. Metóda hromadného testovania, sledovania a karantény v prípade rizikových ľudí sa však vo veľkej miere vyplatila. Faerské ostrovy sú jednou z piatich európskych krajín spolu s Gruzínskom, Lotyšskom, Lichtenštajnskom a Maltou, ktoré do 6. apríla nezaznamenali žiadne úmrtia na koronvavírus. Takisto vedú v percentách testovanej populácie. Takmer desať percent z celkovej populácie z približne 50 tisíc ľudí bolo na Faerských ostrovoch testovaných na koronavírus, čo úradom umožnilo identifikovať celkom 183 prípadov a sledovať každého, kto prišiel do styku s infikovanými. Až 58 percent nakazených ľudí sa už vyliečilo a hospitalizovaná bola len jedna osoba. Vláda teraz uvažuje o „opatrnom a čiastočnom“ zrušení blokády po veľkonočných sviatkoch.
Epidémia medzi rybami
Rýchlu a účinnú reakciu na ostrove umožnili testovacie zariadenia na ostrovoch, ktoré sú schopné spracovať 600 testov denne za menej ako osem hodín. Dôvodom vysokej kapacity testovania v tak malej krajine je vírusová epidémia medzi rybami, ktorá ostrov zasiahla pred 20 rokmi. Na začiatku milénia, okolo roku 2000, bol lukratívny faerský rybolov, ktorý predstavuje 90 percent celkového vývozu súostrovia, tvrdo zasiahnutý vírusovým ochorením, ktoré spôsobuje anémiu lososov. Vírus infekčnej anémie salmonicidov (vírus ISA) patrí do skupiny chrípkových vírusov a pre atlantického lososa je často smrteľný. Pre infikované ryby neexistuje žiadna cesta k vyliečeniu. Miestna vláda sa preto rozhodla investovať do moderných testovacích zariadení a zriadila špecializované laboratórium na zabezpečenie zdravia rýb a zachovania ekonomiky. V súčasnej situácia sa tieto laboratória jednoducho adaptovali na testovanie na ľudí. Bývalá ministerka financií Faerských ostrovov Kristina Háfoss pre EURACTIV.com vysvetľuje, že úrady zodpovedné za verejné zdravie sa ešte začiatkom februára rozhodli vybudovať kapacity na testovanie. Laboratórium začalo fungovať koncom februára. „Ak by sa testy museli posielať na analýzu do Dánska, trvalo by to niekoľko dní, kým by prišli výsledky. To by neumožnilo spustiť našu súčasnú stratégiu,“ uviedla Háfoss.
Nie je to prvýkrát, čo sa testovanie rýb ukázalo ako užitočné pri strachu o ľudské zdravie. Na ostrov sa v roku 2009 podobne ako teraz dostali prasacia chrípka či vírus H1N1. Táto skúsenosť pomohla laboratóriám pripraviť sa na súčasnosť. Háfoss poukázala na to, že ďalšou výhodou použitia vybavenia určeného na choroby rýb je „väčšia flexibilita, pokiaľ ide o dodávateľov v porovnaní s väčšinou nemocníc a laboratórií, čo uľahčuje doplňovanie zásob v prípade, že dôjdu testovacie súpravy a iné zásoby.“ Niektoré krajiny majú pri obstarávaní zdravotníckych pomôcok a vybavenia problém. Minulý týždeň napríklad Británia zistila, že milióny súprav na testovanie protilátok, ktoré si objednali, nie sú vhodné na použitie. V Holandsku si zase uvedomili, že zásielka ventilátorov nie je v poriadku. Dôvera vo faerský systém zdravotnej starostlivosti sa podľa Háfoss ešte zvýši. „Systém funguje, personál je dobre vzdelaný a preukázal, že je ešte silnejší, než si ľudia myslia.“ Faerské ostrovy sú súčasťou Dánskeho kráľovstva spolu s Grónskom, ide však o samosprávnu krajinu. Podľa Háfoss má ostrov viac lekárov, postelí a ventilátorov ako jej škandinávsky partner.
Veľa dát pre ďalší výskum
Snahy Faerských ostrovov sa však nezameriavajú len na liečbu vírusu. Najlepší a najjasnejší vstup do boja proti vírusu pre ostrov by bol objav životaschopnej vakcíny. Kristina Háfoss hovorí, že rozsiahle testovanie znamená aj to, že zdravotníci sa už o nákaze veľa dozvedeli. Vedci vo výskumnom stredisku iNOVA so sídlom v hlavnom meste krajiny, Torshavn, sú pripravení začať pracovať na sekvencii genómu hneď, ako budú zabezpečené finančné prostriedky. Generálny riaditeľ centra Janus Vang hovorí, že „faerskí vedci môžu vytvoriť výskumnú stratégiu, ktorá je plne založená na miestnych podmienkach. V súčasnosti máme prostriedky na analýzu z našich vlastných zdrojov.“Dodal, že „značné množstvo výskumných dát v podobe rekordne vysokého počtu testov na COVID-19 vie presne sledovať šírenie infekcie“ a môže pomôcť zmapovať genetické zloženie koronavírusu, čo bude zásadným krokom pri hľadaní vakcíny. Dánska vedecká nadácia oznámila faerským ostrovom, že majú nárok na financovanie výskumu vo výške 6,6 milióna eur. Ostrovy by mohli získať peniaze aj z EÚ, hoci nie sú členským štátom členmi Únie. „Sme súčasťou programu Horizont 2020. Vedci z Faerských ostrovov spolupracujú s výskumnými pracovníkmi v ďalších európskych krajinách na niekoľkých projektoch a dúfame, že dôjde aj k financovaniu a spolupráci v oblasti výskumu COVID-19,“ uviedla Háfoss pre EURACTIV.com. Európska komisia v marci oznámila, že na financovanie výskumných programov v oblasti vakcín pôjdu stovky miliónov eur, vrátane 80 miliónov eur pre nemeckú spoločnosť, od ktorej sa americký prezident Donald Trump pokúsil získať výhradnú dodávku vakcín.
Island zvolil podobnú stratégiu
Faerské ostrovy nie sú jedinou odľahlou severoatlantickou krajinou, ktorá robí veľké kroky v boji proti vírusu. Island sa rovnako pustil do rozsiahleho testovania. V krajine s 360 tisíc obyvateľmi bolo testovaných takmer 25 tisíc ľudí. Island, na rozdiel od mnohých iných krajín, testoval ľudí bez ohľadu na to, či vykazujú príznaky nákazy. Tento nediskriminačný prístup priniesol viac zistení ohľadom správania vírusu. Vedúci súkromnej spoločnosti poverenej testovaním, doktor Kári Stefánsson uviedol, že doterajšie výsledky testovania ukazujú, že 50 percent pozitívnych pacientov nemá žiadne príznaky ochorenia. „Myslím si, že je to preto, lebo robíme skríning všeobecnej populácie a chytáme ľudí na začiatku infekcie, teda ešte skôr, ako sa u nich začnú prejavovať príznaky,“ uviedol Stefánsson a dodal, že výsledky takisto poskytnú prehľad o tom, ako vírus mutuje. Islandskí zdravotníci odhadujú, že 50 tisíc Islanďanov, čo predstavuje 13 percent populácie, by bolo možné otestovať skôr, ako sa pandémia rozbehne. Stefánsson vyvracia argumenty, že Island bol schopný účinne bojovať s vírusom len kvôli svojej relatívne malej populácii. „Nemá to nič spoločné s veľkosťou populácie, ide skôr o to, ako dobre na tom je,“ uviedol. Hovorí, že odborníci v mnohých iných rozvinutých krajinách mohli takisto nastaiť proces testovania tak, ako to urobili Faerské ostrovy a Island ale radšej sa „správali, akoby sa nič nedialo.“
Zdroj: euractiv.sk
