Podustva severná (Chondrostoma nasus) je prúdomilný druh, ktorý sa vytiera na štrkovom podklade. Svoje potomstvo neochraňuje. Pohlavne dospieva v treťom až siedmom roku. Samce aj samice majú v čase neresu neresovú vyrážku, na samcoch je výraznejšia. Na neres často migruje na vhodné miesta, kde sa zhromažďujú veľké húfy rýb. Podustva má skupinový neres. Je jednorazový, prebieha od marca do mája podľa teploty vody (6 až 15 °C). Podustva patrí k potravným špecialistom zameraným na rastliny (herbivor), žerie riasy, rozsievky a sinice vrátane živočíšstva, ktoré zoškrabúva z kameninového dna ostrými pyskmi.
Podustva patrí medzi takzvané vedľajšie druhy, ale vzhľadom na svoju početnosť a na zužitkovanie potravy, ktorú iné druhy rýb nevyužívajú, má značný hospodársky význam. Pôvodne bolo jej rozšírenie väčšie a početnosť ďaleko vyššia. Predstavovala najpočetnejší druh v našich riekach s biomasou až 500 kilogramov na hektár. Nevhodná antropogénna činnosť spôsobila jej vymiznutie z mnohých úsekov tokov a drastický pokles početnosti. Aj v súčasnosti sa stretávame s vandalizmom. Podustvy sa neresia v plytkej vode, často v úsekoch s nezákonnými brodmi. Na rieke Kysuca sme riešili usmrtenie veľkého počtu podustiev nákladnými autami, keď si vodiči chceli cez plytčinu skrátiť cestu, dokonca aj úmyselné nájazdy štvorkolkami do neresiaceho sa húfu podustiev. Pritom podustva bola zaradená medzi spoločensky významné druhy s hodnotou 100 eur za každého jedinca. V minulosti tvorila podstatnú časť potravy hlavátky a zníženie jej stavov malo nepriaznivý vplyv na výskyt hlavátky. Tá sa okrem toho preorientovala na iné, hospodársky významné druhy rýb. Preto bolo potrebné pristúpiť k umelému výteru a odchovu násad v rybníkoch. Výter a odchov sa uskutočňuje v takzvanom otvorenom produkčnom cykle, to znamená, že generačný materiál sa získava odlovom z voľných vôd pomocou elektrického agregátu v období ťahu na neresiská.
Generačný materiál
Prvýkrát sme vykonali umelý výter podustvy v roku 1972 na stredisku SRZ Trstená. Ryby sme odlovili pri ťahu na neres v riečke Oravici. Podľa našich skúseností hlavný ťah podustiev na Orave nastal pri vystúpení teploty vody nad osem stupňov Celzia. Zaujímavé bolo, že ťah podustiev na hornej Orave sa líšil. Niekedy ryby tiahli z rieky Oravy do rieky Oravice, inokedy priamo v rieke Orave k priehradnému múru priehrady Orava. Na základe týchto našich prvých skúseností sme vypracovali metodiku výteru a odchovu násad podustvy. Odlovené materské ryby vytierame hneď po prevezení alebo ich na krátky čas (do 24 hodín) umiestnime v sádkach. Pred samotným výterom roztriedime ryby podľa pohlavia.
Samce aj samice majú v čase neresu neresovú vyrážku, ktorá je u samcov výraznejšia a často sa nachádza okrem hlavy aj na prsných plutvách a šupinách na prednej časti tela. Okrem toho samce majú prvý lúč prsnej plutvy výrazne silnejší a ich párové plutvy sú väčšie a dlhšie ako u samíc. Sfarbenie samcov je v čase neresu veľmi výrazné. V období trenia majú samice väčšiu telovú dutinu a pri dotyku je mäkká. Pri odchyte počas hlavného ťahu sú prakticky všetky ryby pohlavne zrelé a pohlavné produkty z nich „tečú“. Keď sa nedajú ikernačky vytrieť, ide prevažne o ikernačky so zatvrdnutými ikrami, ktoré sú zlepené a napučané. Takéto prípady sa zisťujú pri odlove na konci ťahu rýb alebo pri oneskorenom ťahu v dôsledku nepriaznivých klimatických podmienok, keď podiel takýchto ikernačiek môže byť viac ako 20-percentný.
Pokračovanie na 2. strane