Poľovníctvo a rybárstvo

Podustva severná (Chondrostoma nasus) je prúdomilný druh, ktorý sa vytiera na štrkovom podklade. Svoje potomstvo neochraňuje. Pohlavne dospieva v&nbsp;treťom až siedmom roku. Samce aj samice majú v&nbsp;čase neresu neresovú vyrážku, na samcoch je výraznejšia. Na neres často migruje na vhodné miesta, kde sa zhromažďujú veľké húfy rýb. Podustva má skupinový neres. Je jednorazový, prebieha od marca do mája podľa teploty vody (6 až 15 °C). Podustva patrí k&nbsp;potravným špecialistom zameraným na rastliny (herbivor), žerie riasy, rozsievky a&nbsp;sinice vrátane živočíšstva, ktoré zoškrabúva z&nbsp;kameninového dna ostrými pyskmi.

Podustva patrí medzi takzvané vedľajšie druhy, ale vzhľadom na svoju početnosť a&nbsp;na zužitkovanie potravy, ktorú iné druhy rýb nevyužívajú, má značný hospodársky význam. Pôvodne bolo jej rozšírenie väčšie a&nbsp;početnosť ďaleko vyššia. Predstavovala najpočetnejší druh v našich riekach s&nbsp;biomasou až 500 kilogramov na hektár. Nevhodná antropogénna činnosť spôsobila jej vymiznutie z&nbsp;mnohých úsekov tokov a&nbsp;drastický pokles početnosti. Aj v&nbsp;súčasnosti sa stretávame s&nbsp;vandalizmom. Podustvy sa neresia v&nbsp;plytkej vode, často v&nbsp;úsekoch s&nbsp;nezákonnými brodmi. Na rieke Kysuca sme riešili usmrtenie veľkého počtu podustiev nákladnými autami, keď si vodiči chceli cez plytčinu skrátiť cestu, dokonca aj úmyselné nájazdy štvorkolkami do neresiaceho sa húfu podustiev. Pritom podustva bola zaradená medzi spoločensky významné druhy s&nbsp;hodnotou 100 eur za každého jedinca. V&nbsp;minulosti tvorila podstatnú časť potravy hlavátky a&nbsp;zníženie jej stavov malo nepriaznivý vplyv na výskyt hlavátky. Tá sa okrem toho pre­orientovala na iné, hospodársky významné druhy rýb. Preto bolo potrebné pristúpiť k&nbsp;umelému výteru a&nbsp;odchovu násad v&nbsp;rybníkoch. Výter a&nbsp;odchov sa uskutočňuje v&nbsp;takzvanom otvorenom produkčnom cykle, to znamená, že generačný materiál sa získava odlovom z&nbsp;voľných vôd pomocou elektrického agregátu v&nbsp;období ťahu na neresiská.

Prvýkrát sme vykonali umelý výter podustvy v&nbsp;roku 1972 na stredisku SRZ Trstená. Ryby sme odlovili pri ťahu na neres v&nbsp;riečke Oravici. Podľa našich skúseností hlavný ťah podustiev na Orave nastal pri vystúpení teploty vody nad osem stupňov Celzia. Zaujímavé bolo, že ťah podustiev na hornej Orave sa líšil. Niekedy ryby tiahli z&nbsp;rieky Oravy do rieky Oravice, inokedy priamo v&nbsp;rieke Orave k&nbsp;priehradnému múru priehrady Orava. Na základe týchto našich prvých skúseností sme vypracovali metodiku výteru a&nbsp;odchovu násad podustvy. Odlovené materské ryby vytierame hneď po prevezení alebo ich na krátky čas (do 24 hodín) umiestnime v&nbsp;sádkach. Pred samotným výterom roztriedime ryby podľa pohlavia. 

Samce aj samice majú v&nbsp;čase neresu neresovú vyrážku, ktorá je u&nbsp;samcov výraznejšia a&nbsp;často sa nachádza okrem hlavy aj na prsných plutvách a&nbsp;šupinách na prednej časti tela. Okrem toho samce majú prvý lúč prsnej plutvy výrazne silnejší a&nbsp;ich párové plutvy sú väčšie a&nbsp;dlhšie ako u&nbsp;samíc. Sfarbenie samcov je v&nbsp;čase neresu veľmi výrazné. V&nbsp;období trenia majú samice väčšiu telovú dutinu a&nbsp;pri dotyku je mäkká. Pri odchyte počas hlavného ťahu sú prakticky všetky ryby pohlavne zrelé a&nbsp;pohlavné produkty z&nbsp;nich „tečú“. Keď sa nedajú ikernačky vytrieť, ide prevažne o&nbsp;ikernačky so zatvrdnutými ikrami, ktoré sú zlepené a&nbsp;napučané. Takéto prípady sa zisťujú pri odlove na konci ťahu rýb alebo pri oneskorenom ťahu v&nbsp;dôsledku nepriaznivých klimatických podmienok, keď podiel takýchto ikernačiek môže byť viac ako 20-percentný.

Pokračovanie na 2. strane

Ryby pred výterom dokonale osušíme vlhkou utierkou. Výter vykoná aj jeden pracovník, ale praktickejšie je, keď sú na to dvaja. Ak vytiera jeden pracovník, uchopí pomocou vlhkej utierky chvostovú časť ryby (takzvané steblo), predlaktím pritlačí rybu o&nbsp;hrudník, palcom druhej ruky z&nbsp;jednej strany a&nbsp;prstami z&nbsp;druhej strany tlačí mierne telovú dutinu od hlavy smerom k&nbsp;análnemu otvoru. Tento pohyb opakuje až do vytlačenia všetkých ikier. Pri výtere dvoma pracovníkmi prvý drží pomocou utierky chvostovú časť a&nbsp;druhý jednou rukou za hlavu a&nbsp;druhou rukou vytiera rovnako, ako sme opísali. Ryby sa vytierajú takzvanou nemeckou metódou – spolu s&nbsp;plodovou vodou. 

Ikry sa zachytávajú do nádoby s&nbsp;hladkými stenami, zvyčajne z&nbsp;plastu. Jednorazovo sa vytierajú štyri až päť samíc podľa veľkosti a&nbsp;množstva ikier. Objem ikier dosahuje 80 až 250 mililitrov, čo pri veľkosti nenapučaných ikier 1,9&nbsp;až 2,5 milimetra predstavuje 10 000 až 37 000 ikier úžitkovej plodnosti alebo 5 000 až 30 000 ikier relatívnej plodnosti (počet ikier na 1 kg živej hmotnosti). Farba ikier od jednotlivých rýb aj z&nbsp;jedného kŕdľa je veľmi rozdielna, majú celú škálu odtieňov od špinavožltej cez hnedú až po špinavozelenú. Samce sa môžu vytierať priamo na ikry alebo do osobitnej misky a&nbsp;potom prilievať k&nbsp;ikrám. Pomer samcov oproti&nbsp;samiciam je 2 až 3 : 4 až 5. Množstvo získaného mlieča sa pohybuje od 1 do 5,5 mililitra. Normálny mlieč má farbu a&nbsp;konzistenciu mlieka.

Ikry pokropené mliečom sa premiešajú, prileje sa voda, opäť sa zamiešajú, čím sa aktivujú spermie. Nechajú sa v&nbsp;pokoji asi 1 až 2 minúty. Potom sa voda zleje a&nbsp;začína sa s&nbsp;premývaním ikier až do odstránenia ich lepkavosti, čo trvá 1 až 1,5 hodiny. Ikry podustvy sú pomerne silno lepkavé, preto je dobré na urýchlenie procesu použiť niektorý z&nbsp;možných prostriedkov. Prvým prístupom je priamo odstrániť lepkavú hmotu z&nbsp;ikry, tu sa osvedčila močovina, ktorú sme použili aj my v&nbsp;začiatkoch, alebo hyaluronidáza, čo je vlastne enzým spermiovej hlavičky (používa sa aj v&nbsp;kozmetike). Druhý prístup je nalepiť na ikry nejakú látku, ktorá zabráni zlepovaniu ikier a&nbsp;postupne sa spolu s&nbsp;lepiacou látkou odplaví. Takými látkami sú sušené mlieko, čistý íl, talok (magnéziový prášok používaný v&nbsp;gymnastike) a&nbsp;podobne. Niektorí chovatelia odporúčajú naliať ikry do liaharenských fliaš a&nbsp;vytvoriť rukou vír, čím dôjde k&nbsp;nalepeniu ikier na steny. Úlohou všetkých týchto úkonov je, aby nedošlo k&nbsp;zlepeniu ikier a&nbsp;zabránilo sa prenikaniu kyslíka z&nbsp;vody do ikry. Na inkubáciu ikier sme spočiatku použili Chaseove fľaše, využívané na inkubáciu ikier šťuky, ale v&nbsp;súčasnosti sa už v&nbsp;praxi používajú pri všetkých druhoch rýb (okrem lososovitých) zugské fľaše.

Premyté a&nbsp;napučané ikry sa vkladajú do liaharenských sedemlitrových fliaš v&nbsp;objeme asi 1,5 litra, čo predstavuje 100-&nbsp;až 150-tisíc ikier. Pohyb vody vo fľašiach sa upravuje tak, aby ikry boli v&nbsp;neustálom pomalom pohybe a&nbsp;aby neboli vyplavované. V&nbsp;prvých hodinách inkubácie je vhodné občas ikry premiešať. Odumreté ikry zostávajú prevažne na povrchu a&nbsp;dajú sa odstrániť pomocou násosky. Inkubácia ikier do štádia očných bodov trvá 100 denných stupňov (d°). V&nbsp;tomto štádiu možno ikry preložiť do horizontálnych aparátov na doliahnutie. Celková inkubácia ikier trvá 132 denných stupňov. Straty na ikrách počas inkubácie dosahujú 30 percent.

Pokračovanie na 3. strane

Na odchov podustvy sú vhodné zemné rybníčky alebo kanály aj s&nbsp;možno teplejšou vodou v&nbsp;letných mesiacov. Pri vysadzovaní sa počíta s&nbsp;množstvom 1 000 kusov plôdika na štvorcový meter. Prítok vody by mal byť od dvoch do piatich litrov za minútu. Plôdik sa nasadzuje podľa klimatických podmienok v&nbsp;druhej polovici mája alebo prvý júnový týždeň.

Podustvičky sa dnes kŕmia už len suchými granulovanými zmesami. V&nbsp;počiatkoch to môžu byť krmivá pre lososovité ryby, ale keďže tieto majú vysoký podiel bielkovín a&nbsp;tukov, po rozkŕmení treba prejsť na krmivá s&nbsp;nižším obsahom týchto látok. Podustva je v&nbsp;podstate rastlinožravec, preto by jej vyhovovali granuly s&nbsp;obsahom rias (chlorela) alebo iných rastlinných zložiek a&nbsp;obsahom bielkovín tak do 28 percent. Straty počas odchovu dosahujú 10 až 30 percent.

Autor: MVDr. Juraj Příhoda, CSc., špecialista na chov rýb