Spomínam si na úsmevnú príhodu zo zakázaného lovu pstruhov na červa, ktorá sa prihodila môjmu priateľovi začiatkom päťdesiatych rokov. O ochranu potokov bohatých na túto ušľachtilú rybu sa u nás vtedy staral ujo Sedlák. Pytliakov, najmä mladých chalanov, vedel poriadne popreháňať. A koho dostihol, ten dostal prútom zaslúžený výprask. Osobitne si dával bacha na sviatočných rybárov, ktorí porušovali zásady lovu používaním zakázaných nástrah. Už od skorého rána z dvora svojho domčeka neďaleko potoka bedlivo pozoroval loviacich rybárov.

Dopodniku nastúpil nový kolega, ktorý predtým pracoval na strednom Slovensku. Bol vášnivým rybárom, špecialistom v love na mušku. Na našich potokoch, ktoré na mnohých miestach žaba preskočila, s bohatým okolitým porastom sa nemohlo jeho muškárske umenie osvedčiť. Skúšal teda loviť na blyskáč, rovnako ako my domorodci. To si však vyžadovalo mimoriadnu trpezlivosť, ak nechcel prísť o blyskáč v koreňoch alebo hustom kroví. My domáci sme prísne dodržiavali zásadu lovu iba na blyskáč. Upozornili sme na to aj nášho Jožka. Šťastie nám prialo. Podarilo sa nám uloviť niekoľko pekných potočiakov, ale chudák Jožko bol stále bez úlovku. Znervóznel, chodil z miesta na miesto, ale stále nič. Nakoniec prišiel na spásonosnú myšlienku. Kdesi pod kameňom našiel niekoľko červov, nebadane ich pichal na háčik a začal nahadzovať do bystriny. Netrvalo dlho, keď sa ako zlý duch objavil ujo Sedlák. Oslovil Jožka, vraj ako sa mu darí, či berú a podobne, jednoducho tak, ako to býva na rybačke zvykom. Jožko už vedel, že je zle.

„Ale kdeže, neberú a na potvoru sa mi ešte aj blyskáč kdesi medzi koreňmi zakvačil,“ usiloval sa zakamuflovať svoj priestupok.

„To nič, mladý pán, ja mám gumáky, pomôžem vám blyskáč vyslobodiť,“ povedal s úsmevom hájnik.

„Netreba, neunúvajte sa, nevídali, jeden blyskáč! Prídem len o pár šestákov a navyše mám takých blyskáčov habadej,“ mocoval sa Jožko s udicou.

„Nuž, to prídete o viac ako o pár šestákov. Videl som vás ďalekohľadom, ako lovíte na červíka. Viete, že loviť pstruhy na červíka je zakázané?“ výhražne sa spýtal ujo, vošiel do vody a vytiahol svoj tromf.
„Aha, červíkový blyskáč. Bude vás to stáť päťsto korún!“

Proti okamžitému verdiktu nezmieriteľného uja Sedláka nikdy nebolo odvolania. Peniažky putovali miestnemu mlynárovi, ktorý sa staral o zarybňovanie potokov. Prísne opatrenia, dôsledná kontrola a postihy na mieste boli zárukou poriadku, disciplíny a rybárskej etiky. A výsledok? Potoky boli bohaté na pstruhy, a nie hocijaké! Nebol problém dosiahnuť najmä pod mlynskými kolesami kapitálne úlovky. Dolu Holeškou, čo je potok, ktorý napája vodnú nádrž Čerenec vo Vrbovom, pretieklo už veľa vody. Všetko sa zmenilo. Aj okolitá príroda zmenila svoju tvár. Potok bol zregulovaný ako podľa lineára. Stratili sa meandre a bohaté porasty vrbín a jelší okolo jeho brehov. A nám starším zostali už len spomienky na chvíle prežité v tejto krásnej prírode.