Pred sto rokmi takmer vyhubil naše raky mor dovlečený z Nového sveta. Potom čelili znečisteniu vôd a teraz ich ohrozujú neželaní príbuzní.
Pred pamätnou „morovou ranou“ žili na území Slovenska len dva druhy rakov – veľmi bežný rak riečny a vzácny rak riavový, ktorý napriek druhovému menu obýva podhorské toky. Keďže sa ukázalo, že plesňovému ochoreniu lepšie odoláva východoeurópsky rak bahenný, rybári ho na prelome 19. a 20. storočia vysadili do stredoeurópskych vôd, aby nahradil takmer vyhynuté domáce druhy. Lokálne na krátky čas priniesla táto introdukcia úspech, no postupne sa nepôvodný rak „haličský“, ako ho miestami prezývajú, z našich vôd tiež takmer vytratil. Podobné pokusy boli aj v západnej Európe a výsledkom je, že v európskych vodách dnes žije už desať nepôvodných druhov rakov.
Slovensku sa dlho vyhýbali, ale nakoniec k nám cez rieku Moravu z Českej republiky prenikol v roku 2006 rak signálny (Pacifastacus leniusculus) a o rok neskôr cez Dunaj z Maďarska rak pruhovaný (Orconectes limosus), ktorý u našich južných susedov žije už 20 rokov. Keďže akvaristi bežne chovajú ďalšie severoamerické druhy rakov, najmä z rodu Procambarus, bolo len otázkou času, kedy sa rodina týchto nechcených privandrovalcov rozrastie.
Tajomný cudzinec
Na počudovanie sa ako prvý neobjavil rak červený (Procambarus clarkii), zistený v susednom Rakúsku, ale druh, o ktorom nie sú vedci stále presvedčení, či ide o raka mramorovaného (Procambarus fallax), alebo o iný neznámy druh. Preto ho zatiaľ označujú ako Procambarus sp., v Nemecku Marmorkrebs a v anglicky hovoriacich krajinách Marbled crayfish. Roku 2010 popísali početnú populáciu tohto nového zavlečeného raka zo štrkoviska pri Koplotovciach kolegovia Dr. Vladimír Janský a Dr. Anton Mutkovič. Je zaujímavé, že zatiaľ sú v Európe známe len samičie populácie, ktoré sa rozmnožujú partenogeneticky, teda z neoplodnených vajíčok. Ich vývin je veľmi rýchly. Pri teplote 18 až 25 stupňov Celzia môže priemerne veľká, teda 10- až 13-centimetrová samička naklásť každých osem či deväť týždňov 50 – 150, maximálne však až 270 vajíčok.
Veľkosťou sa Procambarus sp. podobá rakovi pruhovanému, ktorý má 11 centimetrov. Rak signálny je robustnejší a dorastá do 15 centimetrov. Na rozdiel od týchto „severoameričanov“ má rak „mramorovaný“ nevýrazné maskovacie sfarbenie a útle klepietka.
Treba konať
Keďže sa Procambarus sp. objavil už aj v ďalšej lokalite, dúfame, že naša legislatíva zase nezaspí dobu, ako v prípade korytnačky písmenkovej ozdobnej, a zakáže ďalší predaj a chov severoamerických rakov. Dôvod je prostý. Všetky severoamerické raky sú prenášačmi spór plesne Aphanomyces astaci, spôsobujúcej račí mor, na ktorý ony ochorejú len zriedkavo. Všetky introdukované druhy rakov, s výnimkou raka bahenného, by preto mali byť nemilosrdne ničené. Na to je nutné poznať lokality ich výskytu, zlegalizovať ich odchyt a v neposlednom rade vedieť tieto raky na sto percent determinovať. Naše pôvodné raky totiž patria medzi chránené druhy živočíchov a ochranárska aj rybárska legislatíva ich zakazuje chytať.
