„Environmentálna kriminalita je treťou najväčšou oblasťou kriminality na svete a významný  podiel má na nej nelegálna ťažba a obchod s drevom. Treba im venovať väčšiu pozornosť, pretože sa často spájajú s inými druhmi organizovaného zločinu, s obchodom s drogami či prianím špinavých peňazí. Environmentálna kriminalita je pre zločinecké gangy zdrojom peňazí s nízkym rizikom, keďže vyšetrovanie naráža na nedostatočné personálne kapacity a zákony,“ povedal Rory Corcoran z INTERPOLu na stretnutí v Bratislave. Stretnutie odborníkov z radov polície, prokuratúry, lesníctva a ochrany prírody sa uskutočnilo v Bratislave v januári tohto roka. Zorganizovala ho WWF s INTERPOL-om v rámci projektu The EU Forest Crime Initiative. Na projekte sa podieľa šesť krajín (Slovensko, Rumunsko, Bulharsko, Ukrajina, Francúzsko, Belgicko), čo umožňuje výmenu skúseností o spôsoboch a riešeniach kriminality v lesníckom sektore.

„Postupy páchateľov pokrývajú celý reťazec - od ťažby a prepravy dreva až po jeho spracovanie, predaj, dovoz a vývoz. Líši sa len výskyt jednotlivých činností v regiónoch sveta. Zatiaľ čo v tropických oblastiach prevláda nelegálna ťažba v pralesoch na veľkých plochách, falšovanie povolení na ťažbu dreva či falšovanie krajiny pôvodu a druhu dreva, v našom regióne je situácia iná. Skôr sa môžeme stretnúť s prípadmi krádeží dreva, s manipuláciou s údajmi na prepravných dokladoch, ktoré hovoria o množstve a kvalite dreva, čase a smere prepravy. Špecifikom Slovenska je častý výskyt nelegálnych výrubov stromov mimo lesa – na brehoch riek či nevyužívaných a zarastených poľnohospodárskych pozemkoch,“ hovorí lesník Michal Filípek z WWF Slovensko.

Ilustračná fotografia
Ilustračná fotografia
Zdroj: pk


 Potrebujeme lepšie zákony a kontrolu Michal Filípek v rámci projektu urobil desiatky rozhovorov s lesníkmi, zástupcami inštitúcií, zapojených do vyšetrovania a mimovládnych organizácií. Vyplynulo z nich, že naše právne predpisy nepoznajú trestný čin nelegálnej ťažby. Nie je jasné, čo všetko je „nelegálne drevo“ a ťažko možno robiť medzinárodné porovnania. Polícia využíva najmä dva paragrafy trestného zákona – krádež dreva (mierne klesajúci trend, zhruba 800 prípadov ročne) a trestný čin porušovania ochrany stromov a krov (mierne rastie, 120 zistených prípadov v roku 2018  a 128 v roku 2019). Dlhodobo pritom upozorňuje na vysokú latentnosť environmentálnej kriminality – to znamená, že jej odhaľovanie stojí iba na iniciatíve občanov a polície. Poškodeným totiž nie je fyzická či právnická osoba, ktorá sa bráni, ale životné prostredie.  Pritom platí, že envirokriminalita sa spája s ekonomickou trestnou činnosťou a stratami príjmov pre štát či mestá a obce. Na tieto riziká upozornil pri kontrole hospodárenia v lesoch aj Národný kontrolný úrad.

Aj v Rumunsku, podľa Ionuta Sorina Bianciu, ktorý vedie lesnícky program WWF v strednej a východnej Európe, museli najskôr spresniť právne predpisy a zlepšiť evidenciu ťažby a kontrolu. Vytvorili centrálnu elektronickú evidenciu ťažby a prepravy dreva a prostredníctvom mobilnej aplikácie môže ktokoľvek skontrolovať, či je ťažba povolená a podozrenie hneď nahlásiť. U nás štátne lesy stále používajú papierové dokumenty (s výnimkou vojenských lesov a majetkov, ktoré vyvinuli a používajú elektronickú evidenciu), čo sťažuje kontrolu a vytvára priestor na manipuláciu. Ministerstvo životného prostredia SR ohlásilo, že plánuje vytvoriť mobilnú aplikáciu na kontrolu ťažby v lesoch. Pre jej efektívne využitie je centrálna evidencia povolení kľúčová.

Pokračovanie je na 2. strane!