Keďže vydra je šelma výrazne viazaná na vodné prostredie, zdalo by sa, že stôp na bahnitých brehoch po nej nájdeme dostatok. Skutočnosť je iná, odtlačky jej päťprstých tlapiek, spojených plávacou blanou, sa objavujú na brehoch riek či rybníkov pomerne vzácne. Ako vysvetľuje RNDr. Jozef Májsky, tento výborný plavec sa mäkkým substrátom vyhýba a radšej vylieza na kamene, kmene stromov a  zatrávnené brehy. Stopy najskôr objavíte v zime na snehu, inokedy výnimočne v bahne. Oveľa spoľahlivejším a ľahšie rozpoznateľným pobytovým znakom vydry je trus. Ako vyzerá?

Vydra odkladá trus na výrazných miestach – balvanoch, kmeňoch stromov a podobne.
Vydra odkladá trus na výrazných miestach – balvanoch, kmeňoch stromov a podobne.
Zdroj: Jozef Májsky

„Konzistencia čerstvého trusu je kašovitá, obyčajne má čierne až zelenkasté sfarbenie. Starší trus je sivý a postupne sa začína rozpadať. Okrem charakteristického pachu pripomínajúceho vôňu rybacieho oleja obsahuje valcovitý trus vydry takmer vždy zvyšky rybích šupín a kostiček, zriedkavejšie aj račích pancierov,“ vysvetľuje J. Májsky. No ak by ste našli trus s rybími kostičkami, ktorý odporne zapácha a má špirálne zakrútený tvar, zanechal ho pravdepodobne norok (u nás prakticky len norok americký), prípadne tchor. „Aspoň podľa mojich skúseností sa mi rozmery vydrieho trusu (dĺžka okolo 3 až 4 centimetre) zdajú dosť malé v pomere k veľkosti tohto rybožravého predátora. Vydry odkladajú trus obyčajne na vyvýšené predmety, ako sú kamene, kmene stromov a  podobne, často v strede toku, ale aj na brehu. Pozor, nepomýľte si ho s trusom ondatry, ktorý obsahuje zvyšky rastlinnej potravy, prípadne s riedkym trusom kačíc!“

Čerstvý trus na porovnanie: Vydrí hore, pod ním trus kačice divej.
Čerstvý trus na porovnanie: Vydrí hore, pod ním trus kačice divej.
Zdroj: Jozef Májsky

Pokračovanie je na druhej strane.