„Sú preukázané prípady, že niektoré druhy koronavírusov, ktoré spôsobujú vážny respiračný syndróm ľudí ako SARS a MERS, sa do ľudskej populácie rozšírili od určitých druhov zvierat ako sú napríklad cibetky, netopiere, ťavy, svine, najnovšie sa pri SARS-COV-2 predpokladá, že ide o luskona krátkochovostého. Následne sa ale šíria už len v ľudskej populácii.

pes
pes
Zdroj: Shutterstock

Jedná sa teda o prerazenie medzidruhovej bariéry, na čo je potrebný celý rad rôznych situácií ako na strane zvierat, tak aj na strane vírusu,“ vysvetľuje prorektor pre vedecko-výskumnú činnosť a doktorandské štúdium a profesor v odbore mikrobiológia prof. MVDr. Juraj Pistl, PhD. na stránke uvlf.sk.

Aj pri bežnom kontakte s mačkami a psami však treba dodržiavať hygienické opatrenia, aby sa zabránilo prípadnému pasívnemu prenosu, podobne ako je to pri kontaminácii materiálu infikovaným človekom. Vírus sa totiž môže prenášať v srsti zvieraťa, ktoré prišlo do kontaktu s chorou osobou. Vírus je schopný prežiť niekoľko hodín na rôznych materiáloch, preto sa predpokladá, že rovnaký pasívny prenos je teoreticky možný aj povrchom zvieraťa, ktorým komunikuje s vonkajším prostredím. Toto by však v našich súčasných podmienkach bolo možné považovať za veľmi zriedkavú situáciu, podobne ako sú topánky či odev človeka. Aj pri starostlivosti o psy a mačky je samozrejmosťou dodržiavanie hygienických opatrení, nosenie rúška a rukavíc. Treba sa vyhýbať ostatným majiteľom psov pri venčení a tiež kontaktu zvierat medzi sebou. Skutočnosť, že psy neprenášajú SARS-COV-2 vírus na človeka, potvrdzuje aj správa, že vo Veľkej Británii cvičia psov na rozpoznanie ľudí infikovaných koronavírusom a to aj bezpríznakových prípadov.

Ďalšou dobrou správou je, že kliešte a komáre nie sú biologickými prenášačmi SARS-COV-2 vírusu. Podľa správy Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) nie je známe, že by sa vírus v tele kliešťov či komárov aj replikoval, ako je to napr. pri víruse kliešťovej encefalitídy prenášanom kliešťami alebo pri víruse západonílskej horúčky prenášanom komármi. „Prípadmi vírusu kliešťovej encefalitídy či západonílskej horúčky sa pracoviská Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach zaoberajú na vedeckej báze. Na prenos vírusov krv sajúcim hmyzom je nevyhnutná ich schopnosť replikovať sa v ich bunkách, čo u koronavírusov nebolo preukázané,“ dodáva profesor Juraj Pistl. V jarnom období, keď sa už výrazne zvyšuje aktivita kliešťov, treba opäť veľkú pozornosť pri vychádzkach do prírody venovať prevencii a ochrane ľudí i zvierat.

Zdroj: uvlf.sk