Borievka obyčajná

Asi najmenej upadli do zabudnutia plody borievky obyčajnej (Juniperus communis),  torú mnohí poznajú aj pod českým názvom jalovec. Tento typický ihličnatý ker na suchých  tráňach a pasienkoch  asi ani netreba predstavovať. Pozor však, nezrelé, ešte zelené bobule z neho netrháme. Zberáme len zrelé, dvoj- až trojročné bobule modročiernej farby, takzvané jalovčinky, ktoré sú na povrchu akoby pokryté inovaťou. Najlepší termín na zber je jeseň. Keď bobule borievky rozhryzneme, vo vnútri objavíme tri semienka sladkastej a súčasne korenisto-živičnatej chuti. Okrem cukrov totiž obsahujú až do dvoch percent silice, živicu, horčiny, triesloviny, organické kyseliny a vitamín C. Pôsobia močopudne, preto by ich nemali konzumovať ľudia, ktorí majú problémy s obličkami.

Borievka
Borievka
Zdroj: Jozef Májsky

Keďže borievky podporujú trávenie a povzbudzujú chuť do jedla, pridávajú sa do ťažšie stráviteľných a mastných jedál. Očistená zverina sa pred úpravou tradične obaľuje rozdrvenými  borievkami, aby „dozrela“. Mnohí obľubujú borievkovú chuť aj pri príprave rybích marinád. Milovníci dobrého divinového guláša si ho nevedia predstaviť bez tejto koreniny. Niektoré recepty odporúčajú ako optimálnu dávku až polovicu malej lyžičky na porciu, ale myslím si, že bohato postačí aj oveľa menšia dávka. Ušetrené borievky možno použiť aj na výrobu domácej borovičky, ktorá tiež patrí k  poľovníckemu gulášu.