Obojživelníky patria v súčasnosti medzi značne ohrozenú skupinu živočíchov. Ničenie stanovíšť, ubúdanie mokradí či znečistenie vôd sú príčinami zníženia ich stavov. Negatívom sú aj masové úhyny na cestách počas jarnej migrácie. Pre TASR to uviedla zoologička Štátnej ochrany prírody (ŠOP) SR Ivana Havranová.

.
.
Zdroj: Jaroslav Slašťan

Obojživelníky sú skupina živočíchov zo stavovcov, ktorá tvorí prechod z vodného spôsobu života k suchozemskému. Všetky druhy obojživelníkov sú na Slovensku chránené, pripomína Havranová. Jarná migrácia žiab prebieha v marci až apríli, za vlhkého a teplého počasia. Jej intenzitu ovplyvňujú najmä klimatické faktory prostredia. Na cestách zomierajú najviac dospelé žaby, ktoré sa presúvajú zo zimovísk na miesta rozmnožovania. Medzi "najčastejšie obete kolízie" patrí ropucha bradavičnatá a skokan hnedý. "Ohrozené sú však aj ďalšie druhy obojživelníkov," podotkla zoologička.

Ropucha obyčajná alebo bradavičnatá je naša najväčšia žaba.
Ropucha obyčajná alebo bradavičnatá je naša najväčšia žaba.
Zdroj: Vladimír Kampf

ŠOP každoročne zabezpečuje na problematických úsekoch ciest fóliové zábrany a následný prenos žiab cez cestu, aby sa zabezpečila dopravná bezpečnosť a zabránilo sa ich úmrtiu. "Úsek pozdĺž celej fóliovej zábrany sa pravidelne kontroluje a chytené jedince sa prenášajú cez vozovku, spravidla jednosmerný prenos cez cestu na druhú stranu, na miesto rozmnožovania," vysvetľuje Havranová. Pri prenosoch žiab ŠOP pomáhajú dobrovoľní členovia stráže prírody, občianske združenia i nadšenci.

Počty presunutých žiab sa zaznamenávajú a podľa Havranovej slúžia na monitorovanie stavu prezimujúcej populácie na danom území. "V niektorých prípadoch, kde je intenzita ťahu menšia, alebo je problematické osadenie zábran, sú žaby zbierané a prenášané len na základe ich priameho zberu z okolia telesa cesty," uviedla. Dodala, že na migráciu žiab na ohrozených úsekoch upozorňujú aj dočasné dopravné značky so znakom žiab a so znížením rýchlosti.

.
.
Zdroj: Picasa

"Do budúcna je však potrebné už pri projektovaní líniových stavieb rešpektovať ich ekologické požiadavky a budovaním migračných podchodov s navádzacími zariadeniami tak zabezpečiť ich účinnú ochranu," tvrdí zoologička. Ako príklad uvádza Rakúsko, kde sú popri cestách trvalé zábrany, ktoré navádzajú žaby do podchodov pod komunikáciami. Tie musia by dostatočne svetelné. Táto metóda je však podľa nej finančne náročnejšia. Trvalé zábrany sú napríklad v lokalite Lipovec, ktoré boli dodatočne postavené v rámci výstavby diaľnice Dubná skala - Turany. V tomto úseku vedie diaľnica s riekou Váh a lipoveckými štrkoviskami, kde sa nachádzajú miesta rozmnožovania obojživelníkov.