PR článok

„Raz Štefánika vnímame ako zapáleného vedca, ktorý napriek podlomenému zdraviu precestoval celý svet, inokedy ako šarmantného leva parížskych salónov a zvodcu žien alebo ako vizionára a odhodlaného bojovníka za myšlienku spoločného štátu,“ popisuje Štefánika riaditeľ spoločnosti Moja mincovňa SK Luboš Krčil.

Jeho záľuby boli ešte pestrejšie − zaujímal sa o umenie, literatúru, fotografovanie, numizmatiku, hudbu, kúzelníctvo, rád hral šach, tancoval či varil. Bol tiež prvým Slovákom, ktorý vystúpil na Mont Blanc.&nbsp;

Štefánik sa narodil 21. júla 1880 v početnej rodine evanjelického farára v obci Košariská. Konzervatívna výchova bola v rozpore s jeho romantickou povahou, preto často dochádzalo ku konfliktom medzi nim a otcom, ktorý chcel, aby si našiel riadne zamestnanie a materiálne podporoval súrodencov. Ale voľnomyšlienkára Milana to viac ťahalo do sveta – a k hviezdam.&nbsp;

V 20. storočí bol silne rozšírený kult vedy a verilo sa, že veda je odpoveďou na všetky otázky. Obzvlášť to platilo vo Francúzsku, kde vedci mali uznávané postavenie. Napriek finančným problémom vášeň pre astronómiu Štefánika priviedla v roku 1904 do Paríža, kde sa uplatnil ako astronóm u profesora Janssena v hvezdárni v Meudone. Zviditeľnil sa však aj ako vedec a vynálezca. V jeho hlave sa zrodili nápady na rôzne konštrukčné vylepšenia prístrojov a „zlepšováky“, ktoré sa používajú dodnes. Zastával názor, že veda nemá byť samoúčelná, ale má slúžiť všetkým.

Štefánikova vedecká kariéra trvala desať rokov, počas ktorej podnikol množstvo výskumných ciest za účelom pozorovania hviezd, komét, slnečnej koróny, zatmenia Slnka a iných astronomických úkazov. A keď chcel byť dobrým astronómom, musel byť aj dobrým meteorológom, pretože priaznivé počasie bolo podmienkou pre úspešné astronomické pozorovania. V rámci expedícií zbieral meteorologické údaje a významne prispel k rozvoju tejto vedy.

Jeho vášeň pre cestovanie bola taká veľká, že neváhal navštíviť tie najexotickejšie a najodľahlejšie kúty zemegule. Na jednej strane bol vlastenec, na druhej svetobežník, ktorý sa vedel dokonale prispôsobiť prostrediu a miestnym obyvateľom. Po vedeckých expedíciách na Mont Blanc navštívil Španielsko, strednú Áziu, Alžírsko, Francúzsku Polynéziu, Nový Zéland, USA či Južnú Ameriku. V roku 1910 na ostrove Tahiti strávil desať mesiacov a v tomto pozemskom raji sa plánoval aj usadiť. Pozoroval tu prelet Halleyho kométy, založil observatórium, mapoval okolité súostrovia a ako vášnivý fotograf zachytával domorodcov a prírodu. Štefánikove fotografie z Tahiti sú fascinujúcim pohľadom na život a kultúru tohto tichomorského ostrova na začiatku 20. storočia.&nbsp;

Keď vypukla prvá svetová vojna, chcel čo najviac využiť nadobudnuté vedecké skúsenosti. Napriek srdcovým a žalúdočným problémom sa stal vojenským letcom a zúčastnil sa na niekoľkých bojových misiách na západnom aj východnom fronte. V priebehu tri a pol roka urobil závratnú vojenskú kariéru, keď sa z radového vojaka vypracoval na francúzskeho brigádneho generála. Počas života aj in memoriam získal množstvo vysokých vyznamenaní a medailí za zásluhy v oblasti vedy, diplomacie a vojenskej služby.

Za najvýznamnejší Štefánikov prínos sa považuje jeho úloha diplomata a politika, ktorý sa spolu s Masarykom a Benešom zaslúžil o vznik Československej republiky. Ako legionár významne prispel k zorganizovaniu zahraničného odboja − československých légií,“ pripomína Libor Veselý, riaditeľ spoločnosti Tatra mincovňa.

V roku 1916 sa stal podpredsedom Československej národnej rady, ktorá koordinovala činnosť týchto vojenských jednotiek a pripravovala základy pre budúcu správu a organizáciu nového štátu. Aj vďaka jeho schopnosti rozvíjať a udržiavať medzinárodné vzťahy veľmoci Dohody uznali vznik spoločného štátu Čechov a Slovákov, v ktorom zastával funkciu prvého ministra vojny. 28. októbra 1918 bola oficiálne vyhlásená Československá republika a vízia sa stala realitou.&nbsp;

„Teda Česi a Slováci sú konečne slobodní. Som spokojný sám so sebou. Mohol by som pokojne zomrieť,“ vyhlásil Štefánik, akoby niekde v hĺbke duše cítil, že jeho osud osloboditeľa sa naplnil. Zahynul 4. mája 1919 počas pristávacieho manévra neďaleko Ivanky pri Bratislave, keď sa po rokoch strávených v zahraničí vracal do vlasti, aby pokračoval v začatej práci na novovzniknutej republike. Okolnosti leteckej havárie sú dodnes predmetom špekulácií a rôznych teórií, ktoré sú súčasťou Štefánikovej legendy.&nbsp;

„Veriť – Milovať – Pracovať“&nbsp;

Do tohto jednoduchého kréda zhrnul Milan Rastislav Štefánik svoj životný postoj. Vďaka svojim mimoriadnym schopnostiam, širokému rozhľadu a neúnavnej práci pre slobodu a nezávislosť svojho národa získal rešpekt doma aj v zahraničí. Aj preto sa v roku 2019 stal víťazom celonárodnej ankety RTVS „Najväčší Slovák“ o najvýznamnejšiu osobnosť slovenskej histórie. Štefánikov životný príbeh nám pripomína, že vďaka odvahe a odhodlaniu je možné dosiahnuť veľké veci. Aj po vyše storočí od svojej smrti zostáva inšpiráciou pre dnešné aj budúce generácie a jeho odkaz žije v srdciach mnohých Slovákov.&nbsp;

Oficiálnu výročnú razbu k 145. výročiu narodenia Milana Rastislava Štefánika môžete získať ZADARMO iba za cenu poštovného a balného vo výške 4,99 €, exkluzívne prostredníctvom spoločnosti Moja mincovňa SK, výhradného distribútora Tatra mincovne v Slovenskej republike, na <a rel="noopener" href="https://gdesk.hit.gemius.pl/lshitredir/id=d7.rOcOrQ.AEobebBM2cU5PZHUd6GyN09tyF2fI5Pc7.a7/fastid=madzovfdxnijrudvadmfzyrsdzmr/stparam=sbordikhti/nc=0/gdpr=0/gdpr_consent=/url=https://www.stefanikvyrocie.sk?utm_source=nnacampaignwave22025&amp;utm_medium=pr&amp;utm_campaign=nnacampaignwawe2202polovniarybar.skpr&amp;utm_term=790588" target="_blank">www.stefanikvyrocie.sk</a> alebo na telefónnom čísle 02 9999 0990.&nbsp;

Oficiálna výročná razba Milan Rastislav Štefánik 145. výročie ZADARMO

PR článok

Výber pre vás