Položili ste si už niekedy otázku, či je Maďarsko naozaj tou najväčšou paprikovou krajinou? To ste s najväčšou pravdepodobnosťou ešte neboli v juhovýchodnej časti Srbska. Tam to paprikou zaváňa od hlavy až po päty, od domu k domu, z generácie na generáciu. Už po stáročia je tam paprika považovaná za prvotný zdroj života. 

Obyvatelia Dolnej Lokošnice navyše vzdávajú hold odrodám červenej zeleniny, ktoré nazývajú „nizača“ a „ljutača“, alebo aj domáca odroda „kozí roh“, originálnym spôsobom. Od polovice augusta až po prvé mrazy sa osada v okrese Leskovac doslova a do písmena červenie.

Čerstvá paprika rodiny Djordjevičovej. Fóliovníkov majú viacero, tento je „v tesnom závese“ za ich dvorom.
Čerstvá paprika rodiny Djordjevičovej. Fóliovníkov majú viacero, tento je „v tesnom závese“ za ich dvorom.
Zdroj: Ján Špringeľ

V sídle Jablanického obvodu pestujú papriku rôznych druhov celkovo na 1 500 hektároch. Približne 300 domácností vešia na steny vence papriky. Na jednej reťazi je asi 200 paprík a váži približne 15 kíl. Počas sezóny tak v Lokošnici visí aj 150-tisíc paprikových vencov.

Balkánska bomba - ajvar

Ajvar je pôvodom z Balkánu a patrí medzi neodmysliteľné predjedlo pôvodom vraj z južného Srbska. Na prípravu tohto pokrmu je potrebných 7 kg upečenej červenej sladkej papriky (z Dolnej Lokošnice), 5 kg paradajok, 2 dl oleja, 1 konzervačná prísada, soľ podľa chuti a červená, zelená a žltá štipľavá paprika podľa chuti. 

Postup: sladké papriky opečieme na platni na sporáku alebo v rúre a ošúpeme, neopečené rozpolíme a zbavíme semien. Opečené a neopečené sladké papriky spolu so štipľavými paprikami a s pokrájanými paradajkami zomelieme na mäsovom mlynčeku a dobre premiešame, pridáme olej, podľa chuti soľ a spolu varíme, kým nevznikne hustá masa. Tesne pred uvarením pridáme ešte konzervačnú prísadu. Čistý zavárací pohár zohrejeme v rúre, naplníme ajvarom a na niekoľko minút opäť vložíme do rúry, aby sa na povrchu zmesi vytvoril povlak.

Zaslúžený zárobok

Žiaci nižších ročníkov ZŠ Vuka Karadžiča vystupujú v ľudovom kroji z okolia Leskovca každý rok na paprikiáde vo folklórnej skupine. V dedine vychýrenej kvalitnou paprikou sa len málokto nezaoberá zeleninárstvom. Na paprike zarobia trikrát viac ako na pšenici, ale sa aj poriadne nahrdlačia. „Od začiatku marca až po koniec novembra je s paprikou, so zemiakmi a s inými plodinami veľa práce,“ hovorí Srbka Jelena Djordjevičová.

Školáci z Lokošnice v ľudovom kroji z južného Srbska. Neodmysliteľnou súčasťou Dňa papriky je i niekoľko tanečných vystúpení.
Školáci z Lokošnice v ľudovom kroji z južného Srbska. Neodmysliteľnou súčasťou Dňa papriky je i niekoľko tanečných vystúpení.
Zdroj: Ján Špringeľ

Z generácie na generáciu

Súťaž v rýchlom reťazení papriky je vrcholom podujatia Dni papriky. Prebieha na ihrisku pred školou, v strede dediny. Osem žien z Lokošnice má päť minút na to, aby sto paprík napichlo na veľké ihly. Najrýchlejšia na 15. paprikiáde bola Radmila Nikoličová. Najlepšie sa podľa nej nastokáva paprika jedeň deň po zbere.

„Leskovac a okolie sú známe nielen povestným a skvelým grilovaním, ale aj výrobou veľmi kvalitnej červenej mletej pikantnej alebo sladkej papriky a iných druhov červenej pochúťky. Mletá sa najčastejšie používa ako korenie pri príprave rôznych varených jedál, zatiaľ čo drvená, korenistá alebo sladká sa viac používa ako príloha a korenie na grilovanie. Samozrejme, dá sa použiť aj na prípravu varených jedál a dodá im špeciálnu chuť a príjemnú arómu,“ rozpráva Milan Stojanovič, dedinský richtár a jeden z organizátorov 15. ročníka Dní papriky.

„Odroda ‚kozí roh‘ je stará asi dve-tri storočia. Naši predkovia ju tiež sadili, zbierali, lemovali a spracúvali spôsobom, ktorý sa v priebehu storočí málo zmenil. Semená sa jednoducho otriasli zo suchých, zrelých paprík a nasledujúci rok sa znova zasiali. Bola teda zachovaná a odovzdávaná z generácie na generáciu. Paprika je skôr sovou ako škovránkom. Rastie v nočných hodinách. Aj poľnohospodárske družstvo sme nazvali, ako inak, Kozí roh, vraví Jovica Marjanovič, spoluorganizátor hlavnej dedinskej akcie a turistickej atrakcie.

Najmladší a najstarší obyvatelia Dolnej Lokošnice sú tí, ktorí najčastejšie reťazia papriky. Ďalší pracujú na poliach a v záhradách. Záber je z domácnosti DRAGOLJUBA STOJANOVIČA.
Najmladší a najstarší obyvatelia Dolnej Lokošnice sú tí, ktorí najčastejšie reťazia papriky. Ďalší pracujú na poliach a v záhradách. Záber je z domácnosti DRAGOLJUBA STOJANOVIČA.
Zdroj: Ján Špringeľ

Bez práce nie sú koláče

„Na základnej škole sme sa učili aj to, že paprika obsahuje trikrát viac vitamínu C ako citrón,“ hovorí o svojej obľúbenej potravine školopovinný Luka. Jeho sestra Katarína od tohto školského roku začala v Niši študovať sociálnu prácu. Popri tom nielen v lete a zime cez prázdniny si vysúka rukávy a pracuje. „S paprikou u nás štartujeme na Deň žien, vysádzame na voľné záhony na pravoslávny sviatok Djurdjevdan. Alebo po spomínaných dňoch, po 8. marci a tesne po 6. máji, zber je po dvanástom až pätnástom týždni. Semená sa najprv vysejú do lievikov a potom sa sadenice vysadia vonku po Djurdjevdane, dni svätého Juraja, začiatkom mája. V auguste začína zber papriky a trvá do prvého mrazu,“ pripája sa Katarína.