V minulosti štruktúra krajiny, charakteristická veľkým počtom úzkych pásov ornej pôdy, priala stavom malej zveri, ktorá sa objavovala aj na výradoch v podhorských či až horských revíroch. Z raticovej zveri bývala na výradoch najčastejšie srnčia, jelenia bola typická len pre horské revíry. Stavy diviačej zveri sa držali na primeranej úrovni, s občasným zakolísaním v priaznivých rokoch s vyššou semennou úrodou duba a buka. V takýchto podmienkach sa na zvyšovanie úživnosti a zazverenia revírov prioritne odporúčalo skvalitňovať pastevné plochy a zakladať políčka, prípadne ohryzové plochy na ochranu lesných porastov.

Foto
Foto
Zdroj: archív autorov

Prikrmovalo sa viac-menej len v období skutočnej núdze, keď bola tuhá, dlhotrvajúca zima s vysokou snehovou pokrývkou. Zver podporovali prevažne objemovým krmivom (senom) a letninou, ktoré sa pripravovali na území revíru. Táto činnosť mala pridanú hodnotu v podobe kvalitných pasienkov a kvitnúcich lúk, atraktívnych pre raticovú, ale aj malú zver. Pravidelné ručné kosenie lúk zároveň vytváralo vhodné podmienky pre množstvo druhov hmyzu.

ZLÝ TREND

Žiaľ, tieto aktivity postupne nahradil pohodlnejší nákup objemového krmiva a od prípravy sena či letniny sa prakticky upustilo. V revíroch sa ujali a celoročne udržiavali takzvané krmoviská s energeticky výdatným jadrovým krmivom. Z dodávateľov krmiva sa stali vážení poľovnícki hostia, ktorým sa doprialo odloviť prakticky čokoľvek. Poslednou fázou snahy o bohaté výrady sa stalo zriaďovanie vnadísk zásobených najmä nevhodným krmivom v podobe zvyškov z hypermarketov, ktoré lemuje široký pás rozdupanej zeme uprostred nehostinnej lúky zarastenej smlzom a drevinami. Pri každom vnadisku vyrástol zateplený posed s úzkou strieľňou, ktorá zabezpečuje len nepatrný kontakt lovca s okolitou prírodou. Zo spôsobov lovu sa vytráca posliedka, pretože na tú nie je čas a nie je taká efektívna. 

Celá článok nájdete v PaR 11/2020

Autor: Ing. Marián Slamka, PhD; Ing. Jozef Bučko, PhD., NLC a Ing. František Máliš, PhD., TUZVO