Žltochvost domový

Kto by ho nepoznal? Voláme ho aj kominárik, lebo samček je takmer celý čierny, alebo červenochvostík, lebo obaja partneri majú červeno-žltý chvost. Jeho pôvodným domovom boli skalné bralá v lesoch, kde si vo výklenkoch a skalných rímsach staval hniezdo. Teraz sa presťahoval do intravilánov obcí a miest. Čiastočne ho však ešte objavíme aj v jeho pôvodnom areáli, najmä za dedinou na stepnej stráni nad roklinou alebo na pasienku s kameňmi a stavbami.

Prvá z juhu priletí samička. Poletuje po dvoroch a v lese či okolo stavieb, a keď nájde vhodné miesto na stavbu hniezda, vyletí na najvyššie miesto a začne vábiť samčeka. Vábenie pozostáva zo známeho syčavého zvuku. Ak samček do troch dní nepríde, samička odletí na iné miesto. Ak však samček priletí, začne sa spevom zaliečať samičke a po krátkom radovaní oslávia „svadbu“.

Aj pri výbere hniezdnych okrs­kov môžeme žltochvosty rozdeliť na dve skupiny. Jedna časť hniezdi v pôvodnom prostredí na veľkých skalných vrchoch, kým druhá sa uhniezdi blízko ľudských obydlí. Vo vrchoch si tieto vtáčiky stavajú hniezda na bralách pod trávnatým previsom, pod kosodrevinou či na svahu medzi kamením. V našom dvore si žltochvosty postavia hniezdo na miestach od výmyslu sveta. Na oblok chatky, na hradu v šope, na skriňu v komore, v otvorenej zásuvke príborníka, na poličke na kvety, ba rady obsadia aj polobúdku, ktorú sme pre ne zhotovili. Musíme ju však zavesiť na také miesto, kam sa nedostane mačka. Tá totiž sleduje žltochvosta veľmi pozorne. Rovnako pozorne však sleduje aj on ju. Preto si žltochvost na budovanie hniezda vyberá práve také miesto, kam mačka nebude mať prístup.

Najväčšiu starosť majú vtáčí rodičia, keď sa už mláďatká chystajú vylietať z hniezda. Musia vystihnúť čas, keď sa mačka nezdržiava na dvore, lebo mláďatká často ešte nevedia dobre lietať a ľahko by sa mohli stať jej korisťou. Žltochvosty majú svoju vlastnú reč, ktorou sa dokážu medzi sebou dohovoriť, a tak mláďatká úspešne vypravia do života.