Nepriaznivé zimné obdobie však medveď prečkáva vo vhodnom úkryte, ktorý si vyhrabáva v zemi alebo pod koreňmi stromov. Brloh sa môže nachádzať taktiež v skalných dutinách a pod skalnými prevismi. Vstupné otvory mávajú rozmery od 60 do 70 cm, našiel sa však aj brloh s veľkosťou vstupu 140 x 80 cm. Ich hĺbka sa pohybuje zvyčajne okolo dvoch metrov. Jedným z kritérií je, aby do neho nezatekalo, pretože akékoľvek vlhké priestory sú pre zimný spánok nepoužiteľné. Teplota v ňom by nemala klesnúť hlbšie pod nulu, ale ani vystúpiť veľmi vysoko, pretože by sa zvýšila intenzita fyziologických pochodov a energetická zásoba by nemusela vystačiť do jari.
Medveď si brloh upravuje a využíva aj niekoľko rokov. Postupne ho zanáša výstelkou, ktorá sa v detailoch odlišuje vzhľadom od umiestnenia brlohu. Bežným materiálom na vytvorenie výstelky sú tenšie konáre ihličnanov, tráva, mach a lístie.
V rokoch s dostatkom prirodzenej potravy sa medvede nemusia uložiť na zimný spánok, napríklad v semenných rokoch buka. V prípade, že medvede objavia aj neprirodzený zdroj potravy – napríklad poľovnícke vnadisko, kde pravidelne nachádzajú ľuďmi predkladanú potravu, nemusia sa uložiť na zimný spánok, alebo jeho začiatok sa môže oddialiť. Výskyt pobytových znakov ako sú stopy medveďov môže súvisieť aj s ich vyrušovaním turistami, bežkármi a poľovníkmi počas spoločných polovačiek. Medvede patria medzi nepravých zimných spáčov, čo znamená, že počas teplejších a na potravu priaznivých zím nemusia hibernovať.
Niekoľko rokov prebiehal v Škandinávii výskumný projekt, ktorý financovala Švédska agentúra na ochranu životného prostredia, nórske Riaditeľstvo pre správu prírody, Švédske združenie pre lov a chov divej zveri, nórska Rada pre výskum, Rakúsky vedecký fond a výskumné projekty Nordforsk a Lundbeck Foundation. Mal za cieľ rozlúštiť mechanizmy adaptácie zimujúcich medveďov. Odpovede, ktoré počas výskumu vedci získali, sa im pravdepodobne podarí aplikovať v humánnej medicíne. Lekári budú využívať výsledky tohto výskumu na zmiernenie zdravotných ťažkosti, pooperačných komplikácií, zlepšovanie procesu rehabilitácie a urýchlenie rekonvalescencie, ale aj pri liečbe hypertenzie, obezity, v prevencii infarktu myokardu a zvýšení pravdepodobnosti úspechu transplantácie srdca. Jedno zo zaujímavých zistení je napríklad fakt, že ak sa ľudské srdce zastaví na viac ako štyri sekundy, človek stráca vedomie a potrebuje resuscitáciu. Srdce medveďa sa počas hibernácie zastaví aj na štrnásť sekúnd a tento „výpadok“ nespôsobí žiadne fyziologické zmeny.
