Hlavným účelom hibernácie je redukovať množstvo energie v obdobiach, keď je málo dostupnej potravy a sú nepriaznivejšie klimatické podmienky na prežitie.&nbsp;Takým obdobím je pre medveďa zima. Prečkáva ju v stave hibernácie, v takzvanom nepravom zimnom spánku. Počas hibernácie medveďovi klesne telesná teplota, zníži sa elektrická aktivita nervovej sústavy, utlmí sa dýchanie a srdcová frekvencia.
Začiatok a koniec hibernácie&nbsp;závisí od ekologických faktorov prostredia, prevládajúcich klimatických podmienok, geografickej polohy, vertikálnej členitosti pohoria, ale aj od fyziologického stavu jedinca, jeho veku a pohlavia. Začiatok hibernácie, respektíve jej dĺžku ovplyvňuje aj dostatok potravy, individuálna vnútorná dispozícia organizmu a celý rad abiotických a biotických faktorov.&nbsp;V priebehu trvania hibernácie medveď neprijíma žiadnu potravu.

Aby sa medveď pripravil na niekoľkomesačný zimný spánok,&nbsp;musí si vytvoriť energetické rezervy.&nbsp;Jeho hlavným cieľom počas leta a jesene je nahromadiť si čo najviac podkožného tuku, ktorý pri niektorých jedincoch na niektorých miestach dosahuje hrúbku až osem centimetrov. Dôležitú úlohu počas hibernácie zohráva&nbsp;hnedý tuk,&nbsp;ktorý sa ukladá najmä medzi lopatkami. Práve on predstavuje rýchlo mobilizovateľnú zásobu energie, potrebnú na udržanie termoregulácie.
<h3>Pokračovanie je na druhej strane!&nbsp;</h3>

Nepriaznivé zimné obdobie však medveď prečkáva vo&nbsp;vhodnom úkryte, ktorý si vyhrabáva v zemi alebo pod koreňmi stromov. Brloh sa môže nachádzať taktiež v skalných dutinách a pod skalnými prevismi. Vstupné otvory mávajú rozmery od 60 do 70 cm, našiel sa však aj brloh s veľkosťou vstupu 140 x 80 cm. Ich hĺbka sa pohybuje zvyčajne okolo dvoch metrov. Jedným z kritérií je, aby do neho nezatekalo, pretože akékoľvek vlhké priestory sú pre zimný spánok nepoužiteľné. Teplota v ňom by nemala klesnúť hlbšie pod nulu, ale ani vystúpiť veľmi vysoko, pretože by sa zvýšila intenzita fyziologických pochodov a energetická zásoba by nemusela vystačiť do jari.

Medveď si brloh upravuje a využíva aj niekoľko rokov. Postupne ho zanáša výstelkou, ktorá sa v detailoch odlišuje vzhľadom od umiestnenia brlohu. Bežným materiálom na vytvorenie výstelky sú tenšie konáre ihličnanov, tráva, mach a lístie.

V&nbsp;rokoch s&nbsp;dostatkom prirodzenej potravy sa medvede nemusia uložiť na zimný spánok, napríklad v&nbsp;semenných rokoch buka.&nbsp;V prípade, že medvede objavia aj neprirodzený zdroj potravy – napríklad poľovnícke vnadisko, kde pravidelne nachádzajú ľuďmi predkladanú potravu, nemusia sa uložiť na zimný spánok, alebo jeho začiatok sa môže oddialiť. Výskyt pobytových znakov ako sú stopy medveďov môže súvisieť aj s ich&nbsp;vyrušovaním turistami,&nbsp;bežkármi a poľovníkmi&nbsp;počas spoločných polovačiek.&nbsp;Medvede patria medzi nepravých zimných spáčov, čo znamená, že počas teplejších a&nbsp;na potravu priaznivých zím nemusia hibernovať.

Niekoľko rokov prebiehal v Škandinávii výskumný projekt, ktorý financovala Švédska agentúra na ochranu životného prostredia, nórske Riaditeľstvo pre správu prírody, Švédske združenie pre lov a chov divej zveri, nórska Rada pre výskum, Rakúsky vedecký fond a výskumné projekty Nordforsk a Lundbeck Foundation. Mal za cieľ rozlúštiť mechanizmy adaptácie zimujúcich medveďov. Odpovede, ktoré počas výskumu vedci získali, sa im pravdepodobne podarí aplikovať v humánnej medicíne. Lekári budú využívať výsledky tohto výskumu na zmiernenie zdravotných ťažkosti, pooperačných komplikácií, zlepšovanie procesu rehabilitácie a urýchlenie rekonvalescencie, ale aj pri liečbe hypertenzie, obezity, v prevencii infarktu myokardu a zvýšení pravdepodobnosti úspechu transplantácie srdca. Jedno zo zaujímavých zistení je napríklad fakt, že ak sa ľudské srdce zastaví na viac ako štyri sekundy, človek stráca vedomie a potrebuje resuscitáciu.&nbsp;Srdce medveďa sa počas hibernácie zastaví aj na štrnásť sekúnd a tento „výpadok“ nespôsobí žiadne fyziologické zmeny.
<h3>Pokračovanie je na druhej strane!</h3>

Rozsah frekvencie srdcovej činnosti medveďa hnedého možno zaradiť do škály od 40 do 90 úderov za minútu. Priemerná srdcová frekvencia dospelých jedincov mimo hibernácie je 71 úderov za minútu (v spánku 46 a počas aktivity 90). V niektorých prípadoch môže dosiahnuť až hodnotu 129 úderov za minútu, zvyšuje ju nervozita, vzrušenie, stres a psychický diskomfort, dehydratácia, nadmerné fyzické zaťaženie, ako je beh, súboj alebo lov.

Počas hibernácie sa krvný tlak znižuje len nepatrne, ale srdcová frekvencia sa zníži výrazne, klesá približne na osem až dvanásť úderov za minútu.P&nbsp;Výskum publikovaný v časopise Physiological and Biochemical Zoology ilustruje komplexnú sériu zmien, ktoré sa vyskytujú v srdciach medveďov pri hibernácii. Keby sa ľudské srdce takto spomaľovalo, malo by to fatálne následky. U človeka by tlak zvýšený následkom zníženej frekvencie spôsobil roztiahnutie komôr. Takto roztiahnutý sval by bol slabší a menej účinný, čo by nakoniec viedlo k zlyhaniu srdca.

Samotná hibernácia medveďa je veľkou záhadou.&nbsp; Keby bol človek počas dlhšieho obdobia fyzicky neaktívny, hrozili by mu kardiovaskulárne ochorenia, poruchy koagulácie (zrážania krvi), dysfunkcia obličiek, trombóza, ateroskleróza (zhrubnutie a tuhosť tepien), sarkopénia (úbytok svalovej hmoty) a následkom vyplavovania kalcia z kostí by bol vystavený osteoporóze. Medveďom takéto riziko nehrozí. Napriek extrémnemu fungovaniu zostáva organizmus medveďa bez akýchkoľvek patofyziologických stavov spojených s dlhotrvajúcou fyzickou nečinnosťou. Počas zimného spánku nestráca svalovú hmotu, nevykazuje žiadnu stratu geometrie kortikálnej kosti a mechanických vlastností kostry a nejaví známky poškodenia orgánov. Vedci ešte nerozumejú všetkému, čo sa deje v tele medveďa počas zimného spánku, ale sú presvedčení, že možnosť priviesť kriticky chorých pacientov do rovnakého stavu, teda do dlhodobého spánku, im môže v budúcnosti zachrániť život.
Zdroj: Jaroslav Slašťan, zásahový tím pre medveďa hnedého ŠOP SR