Hlavným účelom hibernácie je redukovať množstvo energie v obdobiach, keď je málo dostupnej potravy a sú nepriaznivejšie klimatické podmienky na prežitie. Takým obdobím je pre medveďa zima. Prečkáva ju v stave hibernácie, v takzvanom nepravom zimnom spánku. Počas hibernácie medveďovi klesne telesná teplota, zníži sa elektrická aktivita nervovej sústavy, utlmí sa dýchanie a srdcová frekvencia.
Začiatok a koniec hibernácie závisí od ekologických faktorov prostredia, prevládajúcich klimatických podmienok, geografickej polohy, vertikálnej členitosti pohoria, ale aj od fyziologického stavu jedinca, jeho veku a pohlavia. Začiatok hibernácie, respektíve jej dĺžku ovplyvňuje aj dostatok potravy, individuálna vnútorná dispozícia organizmu a celý rad abiotických a biotických faktorov. V priebehu trvania hibernácie medveď neprijíma žiadnu potravu.
Aby sa medveď pripravil na niekoľkomesačný zimný spánok, musí si vytvoriť energetické rezervy. Jeho hlavným cieľom počas leta a jesene je nahromadiť si čo najviac podkožného tuku, ktorý pri niektorých jedincoch na niektorých miestach dosahuje hrúbku až osem centimetrov. Dôležitú úlohu počas hibernácie zohráva hnedý tuk, ktorý sa ukladá najmä medzi lopatkami. Práve on predstavuje rýchlo mobilizovateľnú zásobu energie, potrebnú na udržanie termoregulácie.
