Donedávna bol syseľ bežným škodcom v poľnohospodárstve, no v súčasnosti je zákonom chránený. Do zoznamu poľovnej zveri nepatrí od roku 2001.

Syseľ pasienkový (Spermophilus citellus) si vyhrabáva spletitý labyrint podzemných chodieb, v ktorom sa bezpečne ukrýva pred svojimi početnými nepriateľmi. Je typickým obyvateľom stepí, či už pôvodných trávnatých, alebo kultúrnych, aké sa vyskytujú u nás. Vyskytuje sa na nespásaných lúkach a pastvinách, na násypoch či medziach medzi poľami, ktoré sú porastené nízkou vegetáciou s prevažujúcou trávou. Žije v strednej a východnej Európe, v častiach Poľska, Česka, Rakúska a Slovenska, od nížin až po horské oblasti.

Je asi dvadsaťkrát ľahší ako svišť, ale inak žije a stravuje sa podobne ako on a má aj rovnakých prirodzených nepriateľov. Aktívny je cez deň a rovnako ako svišť „panáčkuje“. Spí od konca augusta až do marca či začiatku apríla. V horúcom lete sa ukladá aj na letný odpočinok. Syslia matka sedáva na vyvýšených miestach. Má sa vždy na pozore pred prípadným nepriateľom a starostlivo stráži svoje potomstvo. Aj pri najmenšom náznaku nebezpečenstva ostro zahvízda. Tým varuje celú rodinku a všetci bleskurýchlo zmiznú v nore. Výrazným znakom tejto skupiny sú párové predné zuby vyrastajúce z vrchnej a spodnej čeľuste, ktoré si musia neustále obrusovať o rôzne predmety. Telo sysľa má pretiahnutý tvar a na konci každej končatiny sú pazúriky, ktoré slúžia na vyhrabávanie podzemných skrýš. Hrabe si prechodné a trvalé hlboké zemné nory. Zafarbenie srsti varíruje od pieskovo žltosivej po hrdzavohnedú. Syseľ má veľmi dobrý zrak.

Sysle si vytvárajú kolónie. Za stredne veľkú kolóniu sa považuje spoločenstvo dvadsiatich až šesťdesiatich jedincov. Syseľ obľubuje slnečné stráne, neorané plochy s rôznou funkciou, kosené lúky, pasienky, medze, športoviská, letiská a podobne. Môže sa udomácniť aj na golfovom ihrisku. Samica vrhá v máji alebo júni päť až osem mláďat. Mláďatá sa osamostatňujú približne po siedmich týždňoch. Syseľ sa živí takmer výhradne rastlinnou potravou, najmä semenami tráv a zelenými časťami rastlín. Na jedálnom lístku má aj poľné plodiny, preto ho často prenasledujú ako škodcu. Má menšie lícne torby ako chrček. V nich si nosí zásoby potravy do svojho príbytku, kde ju potom konzumuje. Živočíšnu zložku potravy tvoria vývojové štádiá hmyzu. Na zimu si väčšinou nevytvára zásoby potravy, žije zo zásob podkožného tuku.

V dôsledku poklesu syslej populácie sa v poslednom období na Slovensku dostáva zvýšenej pozornosti aj sysľovi. Na jeho ochranu sú realizované viaceré opatrenia. Predovšetkým ochrana existujúcich kolónií a zakladanie nových na vhodných miestach, a to s jedincami z lokalít s dostatočne veľkými alebo neudržateľnými kolóniami. Snahou Štátnej ochrany prírody je prinavrátiť sysľa na pôvodné lokality jeho výskytu. Bežne sa s ním môžeme stretnúť v okolí letiska M. R. Štefánika neďaleko Ivanky pri Dunaji. Udomácnil sa takisto na Dolnom nádvorí Spišského hradu a na lúkach pod ním. Tieto zvieratá sú priateľské a návštevníci hradu ich kŕmia aj z ruky.

Zemná veverica

Plus TV

Vďaka kvalitnej pozorovacej technike vieme prečítať zver aj po súmraku 1

Otázka pre znalcov Ponechať tohto jedinca v chove alebo nie?

Mnohí konzumenti uprednostňujú na vianočnom stole pstruha pred tradikčným kaprom

Výber pre vás