Poľovníctvo a rybárstvo

Diviak nie je príliš priateľské stvorenie. Keď sa cíti ohrozený, útočí. Bez ohľadu na to, či sa pred ním nachádza vlk alebo človek. Lov diviakov zdvihne adrenalín každému poľovníkovi. Zvlášť kanec vyzerá hrozivo a&nbsp;neskúsení poľovníci sa pri blízkom stretnutí s&nbsp;ním môžu aj báť. Najmä ak má krvou podliate „svetlá“. Diviaky žijú v&nbsp;čriedach, ale staršie kance sa zdržiavajú i&nbsp;samostatne. A&nbsp;práve tie sú najnebezpečnejšie. Neradno však nahnevať ani diviačicu.

Diviačia zver je veľmi prispôsobivá. Zvykne si na rôzne typy životného prostredia, neprekáža jej ani blízkosť ľudských obydlí. K&nbsp;tomu treba prirátať všežravosť, výnimočnú plodnosť a&nbsp;vitalitu. Preto sa značne rozšírila. Vyskytuje sa i&nbsp;v&nbsp;lokalitách, kde by sme ju kedysi hľadali márne. Možno sa s&nbsp;ňou stretnúť v&nbsp;úrodných nížinách aj v&nbsp;hornatých oblastiach našej krajiny. Zaznamenali sme jej populačnú explóziu. Aktuálne čelí priam eliminačnej kampani v&nbsp;súvislosti s&nbsp;vysokými stavmi a&nbsp;prevenciou šírenia afrického moru ošípaných. Znižovanie denzity diviačej zveri sa stalo prioritnou úlohou poľovníkov. Ministerstvo pôdohospodárstva a&nbsp;rozvoja vidieka Slovenskej republiky povolilo i&nbsp;mimoriadny lov v&nbsp;kategórii dospelý diviak a&nbsp;diviačica od 16. januára 2024 do 30. júna 2024, čím vlastne umožnilo celoročný lov diviačej zveri bez ohľadu na vek a&nbsp;pohlavie. Podporiť ho má aj vydaná výnimka zo zakázaných a&nbsp;nesprávnych spôsobov lovu.

Kanec už svojím výzorom vzbudzuje rešpekt. Napovedá, že bol priam stvorený na boj a&nbsp;zápas. Masívny trup spočíva na pevných nohách a&nbsp;jeho obrovská hlava vyzbrojená odstrašujúcimi klami tvorí takmer tretinu tela. Zjav temného rytiera v&nbsp;bojovej póze dokresľujú i&nbsp;zježené štetiny na chrbte. Pokiaľ ide o&nbsp;jeho výzbroj, už od druhého roka veku mu z&nbsp;dolnej i&nbsp;hornej čeľuste vyrastajú očné zuby, poľovníckou rečou páraky a&nbsp;klektáky, ktoré každým rokom silnejú. Sú vždy ostré, pretože horné, menej rozvinuté, zároveň slúžia ako „brúska“ spodných, mohutnejších a&nbsp;tým nebezpečnejších.

Kance (a&nbsp;často aj bachyne) svojimi zbraňami pri útoku výhražne cvakajú a&nbsp;nezriedka ich tiež použijú, aby sa nekompromisne porátali s&nbsp;protivníkom. Najagresívnejšie sú štyri- a&nbsp;päťročné kance. V&nbsp;období chrutia (november až december), keď sú diviačice rujné, medzi sebou zúrivo bojujú a&nbsp;reálne im hrozí ťažké poranenie, zmrzačenie či dokonca smrť. Avšak matka príroda predvídavo vybavila kanca „brnením“, aby ho chránilo pred súperovými tesákmi. Toto prírodné brnenie tvorí vrstva podkožného chrupavkového tkaniva, ktoré sa začína na zadnej časti hlavy a&nbsp;tiahne sa až k&nbsp;lopatke prednej nohy. Zaštiťuje tak hruď, ktorá sa najviac vysta­vuje útokom protivníka. Stopy po urputných bojoch sú často viditeľné na celom tele bojovníka, ale po utíchnutí „zásnubných“ zápasov sa pancier úplne zotaví a&nbsp;stáva sa ešte pevnejším. Samice nedisponujú takými silnými zbraňami ako samce, majú menšie očné zuby. Bachyňa je však v&nbsp;prípade ohrozenia rovnako nebojácna a&nbsp;agresívna ako kanec. Zvlášť, keď má mladé.

Diviaky ako prírodné „tanky“ (dospelé samce bežne vážia 120 až 250 kg, niektoré však až 300 kg, samice obyčajne 80 až 150 kg, výnimočne viac) hravo prekonávajú veľké vzdialenosti a&nbsp;sú schopné pohybovať sa v&nbsp;rôznych habitatoch, ako sú husté porasty, močiarne terény, vodné plochy, skalisté územia či piesočnaté pôdy. Výborne plávajú, vďaka klinovitému tvaru tela ľahko prenikajú húštinami, trstinami a&nbsp;inými prekážkami. Spomaľuje ich iba vysoká vrstva snehu. 

Nech žijú diviaky v&nbsp;akomkoľvek prostredí, vždy tam musia mať zdroj vody (rieku, potok, rybník) a&nbsp;miesto „na kúpanie“ s&nbsp;množstvom blata – prírodné kaluže či bahniská. V&nbsp;nich sa váľajú, aby sa ochladili, ale aj preto, aby sa zbavili vonkajších parazitov. Bahniská navštevujú aj v&nbsp;prípade poranenia. Blato im rany zaceľuje. Po blatistom kúpeli sa diviaky otierajú o&nbsp;kmene stromov a&nbsp;z&nbsp;ihličnatých si do štetín vtierajú i&nbsp;živicu. K&nbsp;obľúbeným stromom sa často vracajú mnoho rokov.

Spoločné poľovačky – náročná akcia

Kolektívny lov diviačej zveri predpokladá vynikajúcu organizáciu a&nbsp;disciplínu účastníkov. No aj tak je úspech neistý. Čriedy neustále migrujú, nevydržia dlho na mieste. Snehová pokrývka v&nbsp;zimných mesiacoch na jednej strane uľahčuje ich rozpoznanie, na druhej strane sťažuje priblíženie sa k&nbsp;čriede a&nbsp;organizáciu nadháňania. Spoločná poľovačka musí mať dôkladnú prípravu. Určujú sa honci a&nbsp;strelci, ich miesta. Každý zo strelcov dostane od vedúceho poľovačky podrobné pokyny, ktorými sa musí v&nbsp;priebehu pohonu bezpodmienečne riadiť. Pred začatím lovu treba účastníkom pripomenúť základné pravidlá…

Autor: Zdeněk Jagielski

Viac sa dočítate v č. 4/2024 mesačníka Poľovníctvo a rybárstvo.

Zásah do čierneho: Mať trofej kapitálneho kanca je aj dnes pre poľovníka veľká výzva

Poľovníctvo a rybárstvo

Plus TV

Vďaka kvalitnej pozorovacej technike vieme prečítať zver aj po súmraku 1

Otázka pre znalcov Ponechať tohto jedinca v chove alebo nie?

Mnohí konzumenti uprednostňujú na vianočnom stole pstruha pred tradikčným kaprom

Výber pre vás

Zásah do čierneho: Mať trofej kapitálneho kanca je aj dnes pre poľovníka veľká výzva

Poľovníctvo a rybárstvo

Súvisiace články

Mesiac lesov tradične odštartuje Svetovým dňom vtáctva: Poznáte jeho históriu?

Univerzitné prelety: Stretnutie prinieslo sokoliarom krásne zážitky a utužilo priateľstvá

Pri Zlatých Moravciach je zákaz vstupu do lesov: TU je dôvod

Aprílové vydanie časopisu Poľovníctvo a rybárstvo je už TU! Čo v ňom prinášame?

PRÍBEH: Jelene, ktoré nás niečím zaujmú, neraz spontánne pomenujeme...

Plus TV

Vďaka kvalitnej pozorovacej technike vieme prečítať zver aj po súmraku 1

Otázka pre znalcov Ponechať tohto jedinca v chove alebo nie?

Mnohí konzumenti uprednostňujú na vianočnom stole pstruha pred tradikčným kaprom

Výber pre vás