Zajace sú na našich poliach momentálne rozšírenejšie ako králiky, takže ich zbadáte pravdepodobnejšie. Ale predsa, čo keď sa vám pošťastí objaviť králika? Takže, na porovnanie. Zajac je robustnejší ako králik. Má dlhšie uši a zadné nohy, vďaka ktorým dokáže bleskurýchle kľučkovať na úteku pred nepriateľom. Nerobí si podzemný brloh ako králik, len plytké ležisko vo vyššom trávnom poraste alebo odpočíva v plytko vyhrabanej kotlinke. Spôsob života oboch druhov sa líši najmä v mladosti.
Malý zajac ihneď po narodení zažmurká do svetla a po niekoľkých hodinách už môže veľkými otvorenými očami pozorovať svoje okolie. Od ňucháča až po chvost je pokrytý srsťou a vie behať, hoci spočiatku je to skôr plazenie ako skákanie. Králik sa rodí slepý, hluchý, je celkom lysý a pohybuje sa iba pomalým plazením. Mimo úkrytu v nore vystlanej srsťou a jemnými zvyškami rastlín by sotva prežil. No zajac a králik majú spoločného viac než iba požehnanie deťmi. Oba druhy sa živia výlučne rastlinnou potravou, spásu hľadajú v úteku a nie v obrane a obom počas celého života dorastajú hryzáky.
Zajac i králik majú krátky chvost s bielym podkladom, ktorý používajú ako optický signál na varovanie. A napokon, obaja radi ohrýzajú kôru mäkkých drevín a ovocných stromčekov. Spôsobujú tým často škody, ktorým však môžno na prístupných miestach predchádzať oplotením alebo obalením kmeňov tesne pred príchodom zimy.
AUTOR: Jozef Ferenec
