Začína sa sezóna pasenia oviec. Počas pastvy sú stáda v horských oblastiach vystavené riziku útokov šeliem. Predovšetkým pastierske psy, ale i elektrické ohradníky môžu stáda ochrániť. Strážne psy však na salašoch skončili priviazané na reťaziach, alebo ich nahradili malé psy tzv. „zavraciaky“. Po návrate veľkých šeliem do našej prírody sa na salaše musia vrátiť i mohutné strážne psy bez reťazí. O  rozšírenie tohto tradičného spôsobu ochrany sa snaží aj projekt Eurolargecarnivores.

PSY AJ ELEKTRICKÉ OHRADNÍKY

Kedysi sa ovce kvôli mäsu a vlne chovali aj okolo Bratislavy či Nitry. S valachmi prišla tradícia horského pasenia s dôrazom na využitie mlieka. Na salašoch v horách však nesmeli chýbať správne vycvičené pastierske psy. Tie dokázali ovce ochrániť pred vlkmi či medveďmi. „Tradícia ochrany stád psami u nás zanikla asi v polovici 20. storočia, kedy sa z prírody takmer vytratili veľké šelmy. Ľudia ich hubili a nevnímali, že sú súčasťou prírody. Vďaka zmenám v postoji k ochrane prírody sa šelmy postupne vracajú na niekdajšie územia a dá sa očakávať, že konflikty medzi nimi a pasúcim sa dobytkom budú pribúdať. Treba sa preto vrátiť aj k tradičnej a účinnej ochrane a spojiť ju s modernými prostriedkami. Na salašoch by nemali chýbať vycvičené pastierske psy v kombinácii so správne postavenými elektrickými ohradníkmi okolo košiarov,“ hovorí Jerguš Tesák, odborník na šelmy z WWF Slovensko.

Vo vlčích svorkách pribúdajú mláďatá, čo je spojené so zvýšenými nárokmi na korisť.
Vo vlčích svorkách pribúdajú mláďatá, čo je spojené so zvýšenými nárokmi na korisť.
Zdroj: Profimedia

NÁROKY NA KORISŤ A ŠKOLA LOVU

Túto nedeľu (5. mája) vyháňajú ovce na pašu aj na salaši Zbojská v Pohronskej Polhore a Jerguš Tesák bude pritom, aby prezentoval ovčiarom a verejnosti osvedčené spôsoby na ochranu stád. Hlavná sezóna pasenia oviec sa začína u nás tradične okolo sviatku sv. Juraja (24. apríla), a podľa počasia trvá aj do sv. Martina (11. novembra). Začiatok tak spadá práve do obdobia, kedy vo vlčích svorkách pribúdajú mláďatá, čo je spojené so zvýšenými nárokmi na korisť. Navyše, útok na nechránené ovce je pre dorastajúce mláďatá dobrou školou lovu.

ÚTOKOM NEDOKÁŽU ZABRÁNIŤ

Výskumu vlkov a veľkých šeliem sa dlhodobo na Slovensku venuje Slavomír Finďo zo Štátnej ochrany prírody SR (predtým z Národného lesníckeho centra). Skúmal i prípady útokov na ovce a potvrdzuje, že príčinou je slabá ochrana salašov. „Na Slovensku sa ovce väčšinou pasú na otvorených priestranstvách bez oplotenia. Pastierske psy na salašoch síce „prežili“, ale väčšinou sú priviazané na reťazi. Pastierov tak síce varujú pred príchodom „menej odhodlaných“ útočníkov, no skutočným útokom medveďa či vlka nedokážu zabrániť. Keď sa vlk či medveď dostane bližšie k  farme, psy priviazané na reťaziach väčšinou stíchnu, pretože si uvedomia, v akej sú obrovskej nevýhode. Ak nie sú voľné, nedokážu vytvoriť „ochrannú formáciu“. Keby to mohli urobiť, vlky si väčšinou uvedomia potenciálne nebezpečenstvo a útok si rozmyslia. Pre šelmy je dôležité vyhnúť sa zraneniam a udržať sa v dobrej kondícií, pretože v divočine každé zranenie môže znamenať smrť,“ vysvetľuje S. Finďo. Spolupracoval i s farmármi, ktorým pomáhal s výchovou kvalitných šteniat. Dnes tak už v oblasti stredného Slovenska stráži ovce asi 60 vycvičených pastierskych psov.

„Keď sa vlk či medveď dostane bližšie k  farme, psy priviazané na reťaziach väčšinou stíchnu, pretože si uvedomia, v akej sú obrovskej nevýhode.“
Slavomír Finďo

NÁVRAT TRADÍCIÍ V 18 KRAJINÁCH

A aké majú byť správne vycvičené pastierske strážne psy? Musia v prvom rade vyrastať spolu s ovcami, aby ich pokladali za najbližšie bytosti, ovciam nesmú ubližovať a dôležité je, aby neohrozovali ani návštevníkov farmy či salaša. O návrat tejto tradície sa snaží aj projekt EUROLARGECARNIVORES, na ktorom spolupracuje 18 európskych krajín. Má ambíciu otvárať kontroverzné témy spolužitia ľudí so šelmami, vytvoriť priestor pre komunikáciu rôznorodých skupín a podporovať šírenie úspešných riešení na ochranu hospodárskych zvierat a na predchádzanie konfliktov so šelmami.

Pastiersky pes musí vyrastať spolu s ovcami, nesmie im ubližovať ani ohrozovať návštevníkov farmy či salaša.
Pastiersky pes musí vyrastať spolu s ovcami, nesmie im ubližovať ani ohrozovať návštevníkov farmy či salaša.
Zdroj: Mark Schulman_WWF

DRUHÝ A TRETÍ PILIER

Po psoch sú druhým pilierom dobrej ochrany salašov elektrické ohradníky, ktoré nielen bránia ovciam či kravám v úteku, ale najmä bránia vniknutiu šeliem. „Ohradníky musia spĺňať viacero podmienok, napríklad je dobré použiť viac ako jedno drôtené lanko, čo je však pre farmárov vyššia investícia. V krajinách, kde chcú chrániť šelmy i farmárov túto formu prevencie dotujú, napríklad v Taliansku či vo Francúzsku,“ hovorí Jerguš Tesák. A dodáva, že tretím dôležitým pilierom sú samotní pastieri. „Potrebujeme pastierov, ktorí sú spoľahliví a majú k tejto práci vzťah. To je však problém, pretože o túto prácu u nás nie je veľký záujem. Preto je dôležitá podpora vzdelávania v daných profesiách na stredných odborných školách.“

Viac o projekte EUROLARGECARNIVORES: http://slovakia.panda.org/projekty/eurolargecarnivores/

Autorka: ANDREA SETTEY HAJDÚCHOVÁ,

WWF Danube-Carpathian Programme Slovakia