Tibor Benčič

Slovensko je svojím geomorfologickým členením jedinečná krajina s neuveriteľnou pestrosťou prírodných krás. Na jednej strane pohoria zahalené kobercom smrečín, siahajúcich do hlbokých údolí a tajomných roklín, kde sa premiešavajú s listnáčmi, na druhej strane pieskové duny a borovicové lesy. A nad tým všetkým sa ako strážcovia vypínajú najmenšie veľhory sveta. Nielen hlboké lesy, doliny, ale aj polia a alúviá riek sú plné života a domovom rozmanitej zveri. Niektoré druhy však napriek dlhodobej legislatívnej ochrane ťahajú za kratší koniec. Patrí medzi ne hlucháň hôrny. Koľko adeptov poľovníctva vyletelo zo skúšky, keď neovládalo postupnosť štyroch slôh jeho piesne lásky! Zaujímavý priebeh tokania hlucháňov si naživo mohli vychutnať len tí, ktorí boli ochotní šliapať za ním do jeho výsostných teritórií, často až na hornú hranicu vysokohorského lesa. Najskôr na „zábrk“, aby zistili polohu a aktivitu, potom opäť nadránom, ešte za tmy, aby na brieždení mohli byť súčasťou neopakovateľného divadla. Veru, nebolo na Slovensku veľa „hluchaniarov“, ktorí dokonale ovládali jeho etológiu a prirodzený habitat, ktorý sa podľa mnohých v súčasnosti vytráca a s ním aj vzácny hlucháň.

Čiastočnú ochranu kohútov hlucháňa stanovil už uhorský poľovnícky zákon č. XX/1883, a to od prvého júna do prvého marca, s celoročnou ochranou sliepok. Za prvej ČSR predĺžili ochranu kohútov do 15. marca (zákon č. 98/1929). Po druhej svetovej vojne sa čas lovu kohútov skrátil na dva mesiace, od 16. marca do 15. mája (zákon č. 225/1947), a potom vyhláškou č. 618/1948 posunul o dva týždne na obdobie od 1. apríla do konca mája. Vyhláška č. 172/1975 skrátila čas jeho lovu na jeden a pol mesiaca, od 1. apríla do 15. mája. Napriek týmto opatreniam podľa dostupnej štatistiky početnosť hlucháňa od polovice sedemdesiatych rokov nedosahovala ani 2 000 jedincov. To vyústilo do úplného zákazu lovu na dva roky a potom na ďalších päť rokov, ale ani to neprinieslo nárast populácie (Bakoš, Hell a kol., 1995). Navyše, po zavedení absolútnej ochrany ochabol záujem poľovníkov o aktívnu ochranu hlucháňa, čo trvá dodnes. Týka sa to najmä tlmenia predátorov, ktorých lov bol a je celoročne alebo čiastočne povolený (diviak, jazvec, krkavcovité vtáky, kuna lesná, skalná, tchor obyčajný). Problematikou úbytku hlucháňov sa zaoberali v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch uznávaní zoológovia F. J. Turček a profesor O. Ferianc, rovnako praktickí poľovníci ako M. Kulich, lesníci a výskumníci ako Ľ. Bancík.

Za hlavnú príčinu poklesu stavov okrem pôsobenia prirodzených nepriateľov označili zmeny biotopov vyvolané racionalizáciou hospodárenia v lesoch, nedostatok podrastu v hospodárskych lesoch, ale aj častejšiu prítommnosť človeka na pokojných lokalitách a tokaniskách (Š. Teren, 1987). Upozorňovali, že hlucháň je veľmi citlivý na vyrušovanie a rovnako na zmeny v domovskom okrsku. V ich dôsledku odlieta na väčšie vzdialenosti, kde si hľadá nový, vyhovujúci priestor. Na základe týchto tvrdení výskumníkov poľovnícka komisia pri SPZ už v roku 1975 odporučila ministerstvu, ktoré riadilo aj poľovníctvo, viacero opatrení. Napríklad vyhlásiť takzvané chránené hluchánie oblasti, kde by sa pestovanie lesa a ťažba zosúladili s potrebou otimálnych podmienok pre hlucháňa. Ochranárske zámery by sa uplatňovali v lesných hospodárskych plánoch, a čo je veľmi dôležité, rubné predpisy ťažieb i dorubov po kalamitách by sa zosúladili s ekologickými nárokmi tam žijúcich hlucháňov. V okolí jadier takýchto „chránených oblastí“ by <br>sa od apríla do polovice júna zabezpečil potrebný pokoj. V časoch, keď sa o tomto uvažovalo, bolo podľa štatistík v Česku okolo 460 a na Slovensku približne 2 600 jedincov hlucháňa (Š. Teren, 1987). Hoci sa vypracovali viaceré projekty, ich realizácia nebola dôsledná. V osemdesiatych rokoch sa na základe úspešných výsledkov v zahraničí začalo s projektom umelého chovu (Szabadoš). Vznikla špeciálna hluchánia farma pri Červenej Skale. Po dvoch rokoch neúspešného experimentovania však výskumný projekt skončil.

V deväťdesiatych rokoch sa konštatovalo, že mnohé negatívne faktory pôsobiace na úbytok hluchánej populácie sú mimo sféry poľovníctva. Išlo predovšetkým o intenzifikáciu lesného hospodárstva, k tomu enormné zaťaženie prírody rozvojom turizmu, celkové znečisťovanie životného prostredia imisiami a kyslými dažďami a tiež výrazné ochudobňovanie potravinovej bázy hlucháňa nelegálnym zberom brusníc a čučoriedok aj v národných parkoch.

Diskutovalo sa o tom aj na seminári, ktorý zorganizovali poľovnícke a ochranárske organizácie v Banskej Bystrici roku 1992. V záveroch požadovali celoročnú ochranu hlucháňa, koordináciu turistiky a zberu lesných plodov, prípadne umelý chov a reguláciu prirodzených predátorov hlucháňa (A. Bakoš, P. Hell a kol., 1995). No stavy hlucháňa ďalej klesali. Reakciou Štátnej ochrany prírody na neutešenú situáciu bolo nedávno vytvorenie Programu záchrany hlucháňa hôrneho. Ohrozenie populácie hlucháňa na Slovensku svorne konštatovali aj účastníci ďalšieho seminára, ktorý sa uskutočnil pred dvoma rokmi na pôde Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.&nbsp;

<strong>Celý článok si prečítajte v Poľovníctve a rybárstve 5/2020.</strong>

Zachráňme hlucháňa! Určite tá snaha za to stojí!

Plus TV

Vďaka kvalitnej pozorovacej technike vieme prečítať zver aj po súmraku 1

Otázka pre znalcov Ponechať tohto jedinca v chove alebo nie?

Mnohí konzumenti uprednostňujú na vianočnom stole pstruha pred tradikčným kaprom

Výber pre vás

Zachráňme hlucháňa! Určite tá snaha za to stojí!

Súvisiace články

Programové vyhlásenie vlády je v oblasti ochrany prírody sklamaním

Bezohľadnosť k prírode, k turistom, domácim obyvateľom! Skútristi na Spišskej Magure

Zelená vojna: Pre jedných je prioritou hospodárenie, pre druhých ochrana prírody

Slovensko peniaze na ochranu prírody má, no nevie ich využiť, hovorí ornitológ Jozef Ridzoň

Vyberáme z nášho archívu: Úsvit hlucháňa, alebo o čom sa písalo v roku 2009

Environmentalistov sklamalo programové vyhlásenie vlády o životnom prostredí

Plus TV

Vďaka kvalitnej pozorovacej technike vieme prečítať zver aj po súmraku 1

Otázka pre znalcov Ponechať tohto jedinca v chove alebo nie?

Mnohí konzumenti uprednostňujú na vianočnom stole pstruha pred tradikčným kaprom

Výber pre vás