Diviačia zver je v súčasnosti neslávne populárna predovšetkým pre pandémiu afrického moru ošípaných. Na jej redukciu sa uplatňuje celoročný odlov. Intenzita lovu sa často konfrontuje so zažitými poľovníckymi pravidlami. Z hľadiska trvalo udržateľného manažmentu tohto druhu nepredstavuje ideálne riešenie, ale vzhľadom na aktuálnu situáciu ho považujeme za nevyhnutnosť.

Vysoká miera lovu vytvára predpoklady na zmladzovanie populácie, čo je kontraproduktívne, pokiaľ ide o produkciu silných trofejí. Kance totiž trofejovo kulminujú vo veku sedem rokov. Napriek vývoju situácie však stále môžeme uloviť „parádne“ jedince.

Diviačie kly, podobne ako rohy muflóna či rožky kamzíka, rastú nepretržite v priebehu celého života svojho nositeľa. Kly sa s vekom predlžujú, pričom v dospelosti sa rast spomalí a v starobe už obrusovanie klov dosahuje vyššiu intenzitu ako prírastky hmoty. Na živom diviakovi vidno iba vonkajšiu časť zbraní, podstatná časť je ukrytá v kostnej dutine sánky.

Na vypreparovanie dolného kla treba hlavne pri úlovkoch mladších jedincov mechanicky rozrušiť sánkovú kosť, aby sa týmto otvorom dali kly vybrať zo zubného lôžka. A tu často poľovníci narážajú na problém, že nevedia, aká časť kla je ešte ukrytá v kostnom tkanive. Všeobecné pravidlo hovorí, že vonkajšia časť kla tvorí jednu tretinu a zvyšné dve tretiny sú v kostnej dutine sánky. Nie vždy je to však tak a automatické uplatňovanie uvedenej predstavy môže viesť aj k poškodeniu trofeje.

Kel diviaka je vlastne očný zub, ktorý kancom rastie nepretržite od bazálnej časti ukrytej v sánke, pričom apikálna časť vyčnieva z ústnej dutiny. Kel rastie ako celok, no s vekom sa mení nielen jeho absolútna dĺžka, ale i podiel vonkajšej a vnútornej časti. Vybrané parametre sme sledovali na kancoch vo veku 1 až 7 rokov. Staršie sa zdokumentovať nepodarilo. Za vonkajšiu sme považovali farebne determinovanú apikálnu časť kla, ktorá vyčnieva zo sánkovej kosti, a metrické údaje sme zaznamenávali na vonkajšom oblúku kla. Dĺžku obrusu sme merali ako najväčšiu pozdĺžnu mieru zbrúsenej časti kla. Priemerné hodnoty sledovaných znakov dolných aj horných klov sú zobrazené v&nbsp;priložených tabuľkách 1 a 2.

Potvrdzujú, že kly rástli diviakom až do 7.&nbsp; roku. Sledované parametre sa s&nbsp;vekom síce zväčšovali, ale podiel jednotlivých častí nebol rovnaký a&nbsp;taktiež sa menila intenzita rastu. Dĺžka obrusu dolných klov narastá takmer priamo úmerne s&nbsp;vekom. Prírastky sú temer rovnaké, čo je dôležitý fakt, keďže práve dĺžka obrusu sa považuje za znak determinujúci vek kancov. Ani pri dĺžke obrusu horných klov sme so zvyšovaním veku nezistili zmenu intenzity nárastu, teda medziročné prírastky si udržali približne konštantné hodnoty. Nárast dĺžky brúsenej plochy dolných klov bol zaznamenaný ešte aj v&nbsp;šiestom roku života. V&nbsp;ďalšej priloženej tabuľke&nbsp;3 uvádzajú rozpätia dĺžky obrusu dolných klov pre jednotlivé vekové stupne kancov kolegovia z&nbsp;Chorvátska. Sú takmer zhodné s&nbsp;našimi zisteniami.

Ešte prehľadnejšie je znázornený priebeh rastu dolných klov v&nbsp;závislosti od veku v&nbsp; grafe č.1.&nbsp;Číselné údaje potvrdili, že dĺžka dolných klov sa zvyšovala až do 7.&nbsp;roku veku, no ako vidno z&nbsp;grafu, vo vyššom veku sa už rast spomaľuje. Podobný priebeh môžeme vidieť i&nbsp;pri horných kloch v&nbsp; grafe č.2.&nbsp;Tu sa celkový rast spomalil až v&nbsp;siedmom roku. Zväčšovanie vonkajšej časti dolných klov, podobne ako nárast dĺžky obrusu, prebieha v&nbsp;závislosti od veku takmer konštantne. Vo veku 1&nbsp; rok sme namerali priemernú dĺžku vonkajšej časti dolných klov 3,4&nbsp;centimetra, vo veku 7&nbsp;rokov to bolo 8,33&nbsp;centimetra. 

Vnútorná časť dolného kla narastala akoby pomalšie v&nbsp;porovnaní s&nbsp;vonkajšou časťou, čo je hlavný dôvod zmeny podielu vonkajšej a&nbsp;vnútornej časti kla v&nbsp;závislosti od veku diviaka. Rozdiely medzi piatym a&nbsp;šiestym rokom sú už minimálne a&nbsp; v&nbsp; siedmom roku sme dokonca zaznamenali nižšie hodnoty ako v&nbsp; šiestom roku. Spomalenie, respektíve zastavenie rastu vnútornej časti kla neznamená, že by kel prestal rásť. Kel ako celok rastie ďalej a&nbsp;zväčšuje sa vonkajšia časť, čo je spôsobené akoby posúvaním kla z&nbsp;kostného lôžka sánky smerom von.

Toto obmedzenie narastania vnútornej časti kla súvisí s&nbsp;rastom kostry, ktorá sa dovŕšením dospelosti jedinca spomalí až zastaví, a&nbsp;tým sa výrazne limituje priestor, kde môže vnútorná časť kla ďalej narastať. Pokles hodnôt dĺžky vnútornej časti dolného kla v&nbsp;siedmom roku života môže byť spôsobený štatistickou chybou (malý počet vzoriek), ale môže aj naznačovať tendenciu zmenšovania kostrového tkaniva starých jedincov, čo by automaticky viedlo k&nbsp;redukcii vnútornej časti kla. Podľa viacerých údajov kly diviaka rastú do veku 7&nbsp;– 8&nbsp;rokov, potom sa intenzita obrusu vyrovnáva s&nbsp;intenzitou rastu a&nbsp;reálna dĺžka kla sa začína zmenšovať.

Farebné odlíšenie dĺžky vnútornej a&nbsp;vonkajšej časti v&nbsp;grafe 1&nbsp;poukazuje na to, ako s&nbsp;vekom narastá nielen celková dĺžka dolného kla, ale i&nbsp; na to, ako sa mení podiel vonkajšej a&nbsp;vnútornej časti klov. V&nbsp;siedmom roku je relatívny podiel vnútornej časti výrazne menší, aj keď absolútna dĺžka sa zvyšuje. Ani v&nbsp;prvých rokoch života, ani v&nbsp;siedmom roku života pravidlo „dvoch tretín“ neplatí, lebo pri mladých kancoch je vnútorný podiel podstatne väčší a&nbsp; pri starých je podiel vnútornej časti menší ako dve tretiny. Pravidlo dvojtretinového podielu vnútornej časti kla platí iba pri dospelých kancoch vo veku 5&nbsp;– 6&nbsp;rokov. Celková dĺžka horných klov sa tiež zvyšovala až do siedmeho roku (graf&nbsp;2). Podiel vonkajšej časti a&nbsp; vnútornej časti sa menil obdobne ako pri dolných kloch – vonkajšia časť sa zväčšuje rýchlejšie ako bazálna časť a&nbsp;tým sa podiel vonkajšej časti horných klov s&nbsp;narastajúcim vekom zvyšuje.

Pri horných kloch sa pravidlo „dvoch tretín“ neuplatňuje. Graf 3&nbsp;predstavuje zmenu podielu vnútornej a&nbsp;vonkajšej časti dolných klov v&nbsp;závislosti od veku kancov. Ako vidno, vnútorná časť má pri mladých kančekoch až 75-percentný podiel na celkovej dĺžke kla, takže v&nbsp; tomto prípade pravidlo „dvoch tretín“ platiť nemôže. S&nbsp;narastajúcim vekom sa podiel vnútornej časti zmenšuje až približne na úroveň 60&nbsp;percent celkovej dĺžky pri diviakoch vo veku 7&nbsp;rokov. Obdobné hodnoty, takmer zhodné s&nbsp;našimi, uvádza vo svojej knihe aj prof. Hell. Podiel vonkajšej viditeľnej časti sa analogicky zvyšuje z&nbsp;26&nbsp;na 38&nbsp;percent celkovej dĺžky, pričom sa reálne zväčšuje aj skutočná celková dĺžka klov. Graf 4&nbsp;zobrazuje zmenu podielu vnútornej a&nbsp; vonkajšej časti horných klov kancov v&nbsp;priebehu rokov. Podiel viditeľnej vonkajšej časti horných klov narastá zo 65&nbsp;percent (jednoročné kančeky) na 71&nbsp; percent (sedemročné kance). Podiel vnútornej časti ukrytej v&nbsp; čeľusti klesá analogicky zo 44&nbsp;na 29&nbsp;percent. Absolútne hodnoty celkovej dĺžky i&nbsp;parciálnych dĺžok sú uvedené v&nbsp;tabuľke. 

Táto štúdia vznikla vďaka spolupráci s&nbsp; Agentúrou na podporu výskumu a&nbsp; vývoja na základe zmluvy č.&nbsp;APVV-14-0637.&nbsp;Cieľom bolo na základe odhadu veku kancov a&nbsp;zisťovania priemerných hodnôt sledovaných znakov diviačích klov zostaviť numerickú tabuľku, ktorá by na základe nameraných a&nbsp; vypočítaných priemerných hodnôt mohla pomôcť poľovníkom v&nbsp; praxi. A&nbsp; to pri odhade veku jedinca i&nbsp;pri snahe vypreparovať spodný kel a&nbsp; odhadnúť miesto rozrušenia sánky s&nbsp; čo najmenšou chybou. Samozrejme, treba brať do úvahy, že každý jedinec je špecifický a&nbsp;takisto regionálne rozdiely. Analýza pomerne širokého spektra vekových stupňov prehľadne poukázala na to, ako sa vekom mení proporcionalita i&nbsp; absolútna hodnota jednotlivých sledovaných znakov diviačích klov a&nbsp;azda pomôže pri výkone práva poľovníctva.